Kríza drví východoeurópske ekonomiky

...Potom, čo sa zákazníci proexportne orientovaného priemyslu vytratili vo víre finančnej krízy, dochádza k prepadu výroby. Vynikajúci hospodársky rast posledných rokov sa náhle zmenil v pokles a nezamestnosť vzrastá.

Prechod z centrálne riadenej ekonomiky na tržnú nebol vo východnej Európe jednoduchý. Bol sprevádzaný prepadom národných mien, vysokou infláciou a stratou medzinárodných exportných trhov. Korupcia, nedokonalá právna regulácia a hospodárska kriminalita zanedlho ochladili spoločenské nadšenie zo slobody a pochovali sny o skorom dorovnaní životného štandardu na úroveň západnej Európy.

Napriek tomu sa však tržné hospodárstvo ukázalo ako omnoho efektívnejší, pružnejší a umožňujúci svižnejší vývoj než centrálne plánovanie. Postupne sa podarilo prekonať prvé problémy súvisiace s pretvorením rigidných a neproduktívnych výrob do štruktúr schopných odolávať slobodnej súťaži, bol upevnený právny rámec a prichádzali prví zahraniční investori. Posledný krok do vyspelej Európy potom východoeurópania urobili v roku 2004.

Európska únia

Vstup do EU bol, aspoň čo sa hospodárskeho rozvoja týka, pre východnú Európu skutočným požehnaním. Pätnásť rokov po zvrhnutí železnej opony bola strhnutá i ďalšia bariéra. Síce menej viditeľná, tvorená všemožnými clami a obchodnými reguláciami, ale napriek tomu podstatne brániaci voľnému pohybu tovarov, kapitálu a investícií a teda rozvoju celého regiónu. 

Po jej páde už nič nebránilo prílivu zahraničného kapitálu na východ. Spoločnosti z vyspelej Európy so sebou priniesli dokonalejšie technológie, dostatok peňazí na zahájenie produkcie a predovšetkým mali zaistený odbyt na západe. Započalo obdobie rozvoja spojené s rastúcou produktivitou, poklesom nezamestnanosti a zvyšovaniu miezd.

Vlády si zahraničných exportérov hýčkali. Ponúkali štedré daňové úľavy a všemožné investičné stimuly, len aby sa výrobca rozhodol postaviť továreň práve u nich. Odmenou bol výrazný hospodársky rast a zlepšenie obchodnej bilancie.

Spoločne i do recesie

Previazanie ekonomík Východoeurópskych štátov s vyspelou západnou Európou, ktoré bolo tak prospešné v období expanzie, teraz ukázalo svoju odvrácenú tvár. Prepad dopytu v západných štátoch zrazil exporty zo stredoeurópskeho regiónu o desiatky percent (Slovensko od októbra o 40 %, ČR od septembra o 30 %) a výrazne zabrzdil priemyslovú výrobu.

Továrne prepustili značnú časť agentúrnych zamestnancov a v mnohých prípadoch obmedzili pracovnú dobu. Niektoré podniky už taktiež začali prepúšťať domácich pracovníkov, čím napríklad v ČR prispeli k historicky najprudšiemu nárastu nezamestnanosti.

Podobne ako ich západní kolegovia sa i východoeurópski politici pustili do tvorby stimulačných balíčkov na podporu umierajúcich ekonomík. Česká vláda predstavila balíček so 17 bodmi, ktorými chce predovšetkým uľaviť firmám a motivovať ich k udržaniu zamestnancov. Opozícii sa nepozdáva návrh na zníženie odvodov sociálneho poistenia platených zamestnávateľom za zamestnancov s nízkymi príjmami, hlavne kvoli výpadku príjmov štátneho rozpočtu.

Opozícia má totiž obavy o stratu prostriedkov na výplatu dôchodkov a sama by naopak rada sociálne výdaje zvýšila. To má pomôc podporiť domáci dopyt. Jedná sa však o pomerne rozporuplné riešenie, keďže zásadným problémom českej ekonomiky je v súčasnosti prepad dopytu v zahraničí (a nie domáceho dopytu), s tým súvisejúcim poklesom exportu a priemyslové výroby. Vzhľadom k tomu, že sa značná časť spotrebného tovaru dováža, mohla by sa taká stimulácia rovnať odoslaniu českých peňazí do zahraničia, bez významnejších pozitívnych dopadov na českú ekonomiku.

Tigre z Pobaltska

Pobaltské straty zaznamenali po vstupe do EU najvýraznejší rast. Po vzore rýchlo sa rozvíjajúcich azijských ekonomik, sa niekedy prezývali "ekonomické tigre". Ich rast bol ťahaný exportom najvýraznejšie zo všetkých Východoeurópskych štátov a potom, čo sa dopyt po ich výrobkoch vytratila, taktiež zaznamenávajú najprudší pokles. Niektoré predikcie odhadujú tohoročný prepad hospodárstva až o 10 %. V Lotyšsku z týchto dôvodov vyšli nespokojný občania do ulíc.

Závažnosť krízy odhalila tienisté stránky vysokej závislosti exportných ekonomík na ich západných obchodných partneroch. Možným ponaučením pre národohospodárov vo východnej Európe je podporenie väčšej diverzifikácie ekonomík a zrejme i prehodnotenie rozsahu investičných stimulov. Je však nemožné, aby východná Európa na exportérov celkom zanevrela. Bez vzájomnej spolupráce, voľného pohybu tovarov a investícií je ďalší rozvoj regiónu ťažko predstaviteľný.