Osobné údaje: ľudia nemajú problém ich predávať a sú slabo informovaní, ukázala štúdia

• Osobné údaje odovzdajú komukoľvek
• Môže za to slabá informovanosť?
• Čo všetko spadá pod osobné údaje?
• Najčastejšie príklady osobných údajov

Dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie – to všetko sú osobné údaje, ktoré sú ľudia ochotní predávať. Reprezentatívna štúdia skupiny EOS „Aká je hodnota údajov?“ odhalila, že každý šiesty respondent už pristúpil na tento typ obchodu a zdieľal svoje údaje so spoločnosťou za protislužbu.

Štúdia, vykonaná v 16 európskych krajinách a USA, tiež ukázala, že medzi jednotlivými národmi existujú rozdiely. Španieli sú častejšie ochotní zdieľať svoje dôverné dáta (26 percent) za protihodnotu, nasledujú Rumuni s 24 percentami. V iných krajinách juhovýchodnej Európy, ako je Slovinsko (10 percent) alebo Severné Macedónsko (7 percent), sa na takýto obchod pristupuje pomenej.

Osobné údaje odovzdajú komukoľvek

Zarážajúce je, že v niektorých prípadoch býva ochota spotrebiteľov predávať svoje vlastné údaje vyššia ako samotný dopyt spoločností. Ochotu konať tak vyjadril každý tretí respondent. Avšak, doteraz bola za predaj údajov ponúknutá protislužba iba každému piatemu. Peter Hetteš, obchodný riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, na margo toho uviedol, že pre firmy teda existuje veľká šanca, že so spotrebiteľmi uzavrú obchod – ak si získajú ich dôveru.

„Spotrebitelia sú v zásade ochotní poskytnúť osobné údaje dôveryhodným spoločnostiam. Ale práve v tejto oblasti je čo dobiehať, pretože mnohým ľuďom chýba dôvera v zodpovedné zaobchádzanie s ich osobnými informáciami.“ Odborník je presvedčený, že najväčšou výzvou pre spoločnosti bude preto znižovanie tejto nedôvery prostredníctvom primeraného a transparentného využívania údajov.

Môže za to slabá informovanosť?

Reprezentatívna štúdia skupiny EOS tiež ukázala, že väčšina spotrebiteľov nevie, ako možno obmedziť nechcené využívanie údajov. V Európe to bolo 58 percent, v USA 62 a v Rusku dokonca až 66 percent ľudí, ktoré nepoznajú napríklad možnosť blokovať sledovacie súbory cookie. V snahe vyhnúť sa zdieľaniu svojich údajov tak robí len každý tretí používateľ.  

Okrem nevedomosti v súvislosti s cieleným blokovaním prenosu citlivých údajov sa podľa štúdie väčšina používateľov často cíti nútená poskytnúť svoje dáta. Vyjadrilo sa tak 66 percent respondentov z Európy, 58 z USA a  81 z Ruska. „Skutočnosť, že určité služby možno využívať v plnom rozsahu iba s poskytnutím množstva údajov, zvyšuje nedôveru voči spoločnostiam a vysvetľuje všeobecnú skepsu,“ podotkol ešte Peter Hetteš.

Čo všetko spadá pod osobné údaje?

Osobné údaje sú všetky informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. Rôzne útržky informácií, ktoré po spojení môžu viesť k identifikácii konkrétnej osoby, takisto predstavujú osobné údaje.

Osobné údaje, ktoré boli odidentifikované, zašifrované alebo pseudonymizované, ale možno ich použiť na opätovnú identifikáciu osoby, zostávajú osobnými údajmi a patria do rozsahu pôsobnosti GDPR.

Osobné údaje, ktoré boli anonymizované takým spôsobom, že jednotlivca viac nemožno identifikovať, sa viac nepovažujú za osobné údaje. Na to, aby údaje boli skutočne anonymizované, musí byť anonymizácia nezvratná.

GDPR chráni osobné údaje bez ohľadu na technológiu použitú na spracovanie týchto údajov. Sú teda technologicky neutrálne a uplatňujú sa na automatizované aj manuálne spracovanie, pokiaľ sú údaje organizované podľa vopred vymedzených kritérií (napr. v abecednom poradí). Nezáleží ani na tom, ako sa údaje ukladajú – či už v systéme IT, v bezpečnostnom kamerovom systéme alebo na papieri. Vo všetkých prípadoch osobné údaje podliehajú požiadavkám na ochranu stanoveným vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov.

Najčastejšie príklady osobných údajov

• meno a priezvisko

• adresa

• e-mailová adresa, napr. meno.priezvisko@firma.sk

• číslo preukazu totožnosti

• lokalizačné údaje (napr. funkcia lokalizačných údajov na mobilnom telefóne)

• adresa internetového protokolu (IP)

• ID súboru cookie

• reklamný identifikátor na vašom telefóne

• údaje, ktoré uchováva nemocnica alebo lekár, napr. to môže byť symbol, ktorý jedinečne identifikuje osobu

O reprezentatívnej štúdii EOS: 

Štúdia „Aká je hodnota údajov?“, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s inštitútom pre výskum trhu Kantar na jar v roku 2020, predstavuje (online) populáciu vo veku od 18 rokov v 17 skúmaných krajinách. Na vyhodnotenie bola použitá vzorka 1 000 respondentov z Belgicka, Bulharska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Chorvátska, Poľska, Rumunska, Ruska, Švajčiarska, Srbska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Česka a USA, ako aj 300 respondentov zo Severného Macedónska. Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa ich osobného zaobchádzania s údajmi a prenosom údajov, dôvery v spoločnosti, ako aj ich ochoty predávať údaje za odmenu.