Dovolenku si tento rok doprialo menej Slovákov. Prím hrali Tatry, Česko i Chorvátsko

Koronakríza poriadne „zamiešala“ programom Slovákov počas letných prázdnin. Na dovolenku ich vyrazilo len 38 percent, čo je o 22 percent menej ako vlani. Výrazne však narástol počet dovolenkujúcich v tuzemsku. Kým minulý rok oddychovala počas leta na Slovensku približne polovica dovolenkujúcich, tento rok ich bolo až 85 percent. Najnovší prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Home Credit taktiež ukázal, že väčšina ľudí - vyše 60 percent, zaplatila za dovolenku menej ako vlani, 40 percent dokonca výrazne menej. Deviati z desiatich dovolenkujúcich sa zmestili pod hranicu 1200 eur. 

Iné prieskumy poukázali tiež na to, že Chorvátsko bolo jednou z najobľúbenejších destinácií európskych dovolenkárov a že Tatry tento rok navštívil rekordný počet ľudí.

Dovolenkujúcich Slovákov medziročne výrazne ubudlo  

Kríza spôsobená koronavírusom zásadne zmenila priority Slovákov, čo sa ukázalo aj pri výbere dovolenkových destinácií. Obavy z nákazy, ako aj rôzne obmedzenia jednotlivých štátov, sa výrazne premietli do konečných rozhodnutí, či vôbec a keď už, kam čo najbezpečnejšie vycestovať. Počas tohtoročných letných prázdnin na dovolenku vyrazilo len 38 percent Slovákov, čo bolo v porovnaní s vlaňajškom menej až o 22 percent. 

„Na druhej strane, výrazne narástol počet dovolenkujúcich na Slovensku. Zatiaľ čo minulé leto oddychovala v tuzemsku približne polovica dovolenkujúcich, tento rok ich bolo až 85 percent,“ približuje výsledky prieskumu analytik trhu Jaroslav Ondrušek zo spoločnosti Home Credit. Kým vlani vyrazili v lete za hranice takmer dve tretiny z dovolenkujúcich Slovákov, počas týchto prázdnin nevycestovali ani len traja z desiatich. Ak sa už niekam vybrali, najviac to bolo do susednej Českej republiky a do Chorvátska. Na druhej strane najvýraznejšie medziročne ubudlo dovolenkujúcich Slovákov v Taliansku, ktoré bolo mimoriadne zasiahnuté pandémiou.

Väčšina ostala na bezpečnejšom Slovensku, výrazne sa aj šetrilo     

Viac ako polovica dovolenkujúcich, ktorí nakoniec ostali oddychovať v tuzemsku, brali do úvahy predovšetkým hrozbu nákazy v cudzine, keďže u nás bola epidemiologická situácia v porovnaní so zahraničím oveľa priaznivejšia. Nemálo ľudí sa muselo zrieknuť dovoleniek alebo sa uskromniť aj preto, že prišli o prácu alebo mali nižší príjem a jednoducho si drahú dovolenku nemohli dovoliť. Premietlo sa to aj do ich celkových nákladov spojených s letným oddychom. „Prieskum ukázal, že väčšina Slovákov, až 61 percent, zaplatila za dovolenku menej ako vlani. Štyria z desiatich dokonca výrazne menej. Deväťdesiat percent dovolenkujúcich sa dokázalo zmestiť pod hranicu 1200 eur. Viac ako 40 percent malo náklady na dovolenku tento rok dokonca pod hranicou 400 eur,“ dodáva Jaroslav Ondrušek.         

Dôvody úspor za letnú dovolenku

• 55% - Nechceli sme cestovať do zahraničia pre obavy z nákazy koronavírusom

• 21% - V tomto roku máme menej peňazí  (strata alebo zmena zamestnania, zníženie platu, atď.)

• 18% - Kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii radšej šetríme (obava zo straty práce,  zníženie príjmu, atď.)

• 16% - Lokalita, do ktorej som chcel(a) ísť, nebola otvorená kvôli koronavírusu

• 2% - Lokalita, do ktorej som chcel(a) ísť, bola už vypredaná

• 20% - Peniaze som použil na niečo iné. Vôbec to nesúvisí s koronavírusom

• 6% - Iné

Tento rok si letnú dovolenku väčšina Slovákov financovala z vlastných úspor – až 65 percent.  O niečo menej bolo takých, čo si ju hradili z bežnej výplaty. Dvaja z desiatich využili aj príspevok od zamestnávateľa. Našlo sa však aj sedem percent dovolenkujúcich, ktorí si museli pomôcť pôžičkou. „Treba si uvedomiť, že oddych je síce dôležitý, ale príliš sa zadlžovať sa neodporúča. Nie je práve rozumné požičať si trebárs 3 tisíc eur na luxusnú dovolenku. Po pár dňoch ste späť doma a potom musíte mesiace či roky uhrádzať splátky. Naopak, zmysel dáva skôr požičať si napríklad vtedy, keď si chcete zariadiť svoj prvý byt, kde toto vybavenie budete užívať mnoho rokov,“ radí ombudsman klientov spoločnosti Home Credit Miroslav Zborovský.  

Prieskum pre spoločnosť Home Credit realizovala agentúra Perfect Crowd na konci augusta 2020 na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie vo veku 18 – 60 rokov. 

Tatry: najviac ľudí za 40 rokov

Vysoké Tatry sú najobľúbenejšou slovenskou destináciou v roku 2020. Štátne lesy TANAPu evidujú návštevnosť od roku 1972. Vďaka získaným údajom majú ako správca územia nielen prehľad o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, ale dáta im poslúžia napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete. Rekord si až doposiaľ držal rok 1980 s 26 520 návštevníkmi. Naopak, najmenej ich bolo v roku 2012. V deň spočítania ich narátali iba 7 660.

Tohtoročná inventúra turistov prekonala očakávania. Za jediný deň napočítali vo vysokohorskom prostredí Tatranského národného parku (TANAP) 30 232 návštevníkov, čo je o takmer štyritisíc viac ako doterajší rekord spred štyroch desaťročí. Najviac ich lákalo Popradské pleso, spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo už tradične udržali Rysy.

Chorvátsko medzi TOP destináciami

Podľa systému eVisitor, ktorý zaznamenáva štatistiku príchodov turistov a prenocovaní v komerčnom, nekomerčnom segmente a námornej turistike, sa v Chorvátsku len za prvých 10 augustových dní uskutočnilo viac ako 1 milión príchodov a 7,2 milióna prenocovaní, čo je približne 70 percent z minuloročného výsledku dosiahnutého v rovnakom období. Najvyšší počet prenocovaní v rovnakom období bol realizovaný na Istrii (1,7 milióna prenocovaní), Kvarneru (1,4 milióna prenocovaní), Splitsko-Dalmatinskej (1,3 milióna prenocovaní), Zadarskej (1,3 milióna prenocovaní), Šibenicko-Kninskej (578 000 prenocovaní), Dubrovnicko-neretvanskej (392 000 prenocovaní) a Licko-Senjskej župe (271 000 prenocovaní).

Za prvých desať dní v auguste prišlo zo slovenského trhu 24 000 slovenských turistov a rovnaký počet predstavuje vynikajúcich 50% príchodov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, pričom príchod jachtárov dokonca stúpol o 8 percent. Pokiaľ ide o destinácie, doteraz v auguste najviac príchodov zo Slovenska bolo uskutočnených v destinaciách Crikvenica, Baška, Vodice, Zadar, Umagu, Vir, Primošten, Tučepi, Novi Vinodolski a Novalja.