Zdroj: Shutterstock
Aquaplaning alebo po slovensky tiež akvaplaning je jav, ku ktorému dochádza pri zvýšenej rýchlosti vozidla na mokrej vozovke.
Tento jav alebo situácia sa dá tiež definovať ako strata priľnavosti pneumatiky k vozovke vplyvom vody, ktorá sa dostala medzi pneumatiku a vozovku. Pneumatika sa teda nedotýka vozovky, ale vodného klinu, ktorý sa vplyvom zlého odvádzanie vody vytvoril. Tým dochádza k zníženiu ovládateľnosti vozidla, ktorá môže vyústiť vo veľmi vážnu nehodu.
Vznik aquaplaningu spôsobujú tri hlavné faktory: rýchlosť vozidla, množstvo vody na vozovke a typ a hĺbka dezénu pneumatiky. K aquaplaningu dochádza vo chvíli, keď drážky dezénu pneumatiky nestačia odvádzať dostatočné množstvo vody mimo oblasť styku pneumatiky s vozovkou. Pri nedostatočnej hĺbke dezénu pneumatiky, zvyšovaní rýchlosti vozidla alebo zvyšovaní hladiny vodného stĺpca sa voda nestačí odvádzať preč a medzi pneumatikou a vozovkou vznikne súvislá vrstva vody.
Môže sa to pokojne stať aj na rýchlostnej ceste alebo diaľnici, kde auto vbehne do zavodnenej vozovky len niektorými kolesami, prípadne všetkými a vodič na chvíľu stratí kontrolu nad ďalším smerovaním auta.
Zdroj: Pixabay
zvýšená pozornosť na akúkoľvek hlbšiu mláku, kaluž, koľaje vyjazdené kamiónmi po prudkom daždi
pravidelne sledovať stopy vášho automobilu v spätnom zrkadle - zreteľnejšie a trvanlivejšie stopy pneumatík znamenajú bezpečný povrch
stopy rýchlo sa plniace vodou resp. strácajúce sa znamenajú zníženie kontaktnej plochy pneumatiky a vozovky
keď poháňané kolesá stratia trakciu s vozovkou, všimnete si zvýšenie otáčok motora, nepresného údaje o rýchlosti a pretáčanie kolies.
pri vznikajúcom aquaplaningu by ste nemali brzdiť a točiť volantom - kolesá musia zostať v priamom smere a byť nebrzdené, v opačnom prípade hrozí šmyk a následné roztočenie vozidlá
ideálne je pri vznikajúcim aquaplaningu povoliť pedál plynu a zošliapnuť spojku pre uvoľnenie hnacích kolies - vznikajúci vodný klin začne vozidlo spomaľovať a obnoví sa pôvodný kontakt pneumatík s vozovkou
Tenká vrstva vody predstavuje rozdiel medzi pneumatikou, ktorá priľne k vozovke, a vozidlom, ktoré úplne stratí kontakt a prestane byť ovládateľné. Čím je voda hlbšia a čím vyššia je rýchlosť, tým je pravdepodobnosť tohto javu vyššia. Bez priľnavosti nemôžete brzdiť ani riadiť.
Hlavným faktorom prispievajúcim k aquaplaningu je rýchlosť. Pneumatiky jednoducho nemajú čas vodu odvádzať a voda ich zdvihne z povrchu vozovky. Nezáleží však len na rýchlosti. Vplyv má tiež:
Vzorka behúňa - niektoré dezény behúňa odvádzajú vodu účinnejšie ako iné. Veľkosť pneumatík.
Priamy vplyv na riziko aquaplaning má kontaktná plocha, teda veľkosť a tvar povrchu, ktorým sa pneumatika dotýka vozovky. Čím väčší povrch je, tým je riziko menšie.
Hĺbka dezénu - ako sa pneumatiky opotrebovávajú, znižuje sa ich hĺbka a je k dispozícii menší priestor pre odvod vody.
Tlak v pneumatikách - nedostatočne nahustené aj príliš nahustené pneumatiky môžu - z rôznych dôvodov - zvyšovať riziko aquaplaningu.
Hĺbka vody - čím je voda hlbšia, tým ťažšie je pre pneumatiky zachovať priľnavosť.
Zloženie vody - na hustotu vody na povrchu vozovky môžu mať vplyv faktory ako olej, soľ a teplota okolia.
Hnacie ústrojenstvo vozidla - za určitých podmienok sú vozidlá s pohonom 4 kolies k aquaplaningu náchylnejšie ako vozidlá s pohonom 2 kolies.
Hmotnosť vozidla - čím je vozidlo ľahšie, tým je pravdepodobnosť aquaplaningu vyššia.
Stav povrchu vozovky - aquaplaning je pravdepodobnejší na hladkej vozovke než na zvrásnenom povrchu.
Elektronické systémy pre reguláciu stability (ABS,ESP) fungujú iba pri kontakte s vozovkou. Môžu vám síce pomôcť dostať sa zo šmyku, keď pneumatika opäť získa trakciu, ale aquaplaningu predísť nedokážu.
Mimochodom, pri jazde na mokrej alebo zľadovatenej vozovke by ste nikdy nemali používať tempomat. Rýchlosť v týchto situáciach potrebujete upravovať podľa povahy vozovky a množstva vody.
Roland Regely
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
