Chystáte sa do Maďarska? Prinášame prehľad sviatkov v roku 2020

Štátne sviatky sú v Maďarsku automaticky dňami pracovného pokoja. Prakticky ide o štrnásť dní voľna. S Maďarmi máme spoločný sviatok Veľkej noci, 1. máj, Sviatok všetkých svätých a Vianoce.

Ak cestujete do Maďarska, pred zakúpením diaľničného mýta si overte aj to, ktoré sviatky znamenajú voľno.

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja v Maďarskej republike

• 1. január – streda - štátny sviatok (rovnako ako na Slovensku)
• 15. marec – nedeľa - štátny sviatok Boja za slobodu a demokraciu (vypuknutie revolúcie v r. 1848)
• 10. apríl – piatok - Veľkonočný piatok 
• 12. apríl - nedeľa - Veľkonočná nedeľa
• 13. apríl - pondelok - Veľkonočný pondelok
• 1. máj – piatok - sviatok práce (rovnako ako na Slovensku)
• 1. jún – svätodušný pondelok
• 20. august – štvrtok - Sviatok ústavy a kráľa sv. Štefana
• 21. august - piatok - deň voľna resp. pracovného pokoja
• 23. október – piatok - Deň republiky
• 1. november – nedeľa - Deň všetkých svätých (rovnako ako na Slovensku)
• 24. december - štvrtok - Štedrý deň (rovnako ako na Slovensku)
• 25. december – piatok - 1. sviatok vianočný (rovnako ako na Slovensku)
• 26. december – sobota - 2. sviatok vianočný (rovnako ako na Slovensku)

Traja králi v Maďarsku neznamenajú voľno

Aj keď mnohé zo sviatkov, ktoré máme na Slovensku oslavujú aj Maďari, u našich južných susedov si jeden významný deň nezaslúžil deň pracovného pokoja. Je ním 6. január - Sviatok zjavenia Pána resp. Traja králi. 

Revolúcia si zaslúži svoj deň voľna

Pätnásty marec je v Maďarsku jeden z najväčších štátnych sviatkov. Odvoláva sa na 15. marca 1848, teda viac má viac ako 170-ročnú históriu. Presne v tento deň totiž v Uhorsku vypukla revolúcia. Začala sa vystúpením radikálnej mládeže, ktorá požadovala zmeny - chcela zrušiť cenzúru a bola zásadne proti tyranii. 

Toto vystúpenie predznamenalo veľké zmeny v Uhorsku. Uhorsko si totiž od viedenskej vlády vymohlo ustanovanie vlastnej vlády. Tá však začala presadzovať požiadavky a program maďarského hnutia a nemaďarské národy utláčala. Napokon v roku 1849 bola revolúcia aj potlačená. 

V povedomí Maďarov sa však 15. marec 1848/49 zachoval ako pamiatka za spravodlivý boj za slobodu a demokratické požiadavky. Po príchode komunistov sa demokratická opozícia každoročne snažila demonštrovať proti cenzúre a sovietskej vojenskej prítomnosti. 

15. marec tak zostal zapísaný v histórii a každoročne má svoje miesto aj v maďarskom kalendári.

Najväčší maďarský sviatok je v auguste

Maďari si 20. augusta každoročne uctievajú svoju ústavu, no zároveň deň zakladateľa Uhorského štátu. Ide o najstarší cirkevný sviatok v Maďarsku, pretože v tento deň si tamojší ľud pripomína svojho prvého korunovaného kráľa za svätého. 

Prvým uhorským kniežaťom bol Gejza, ktorý v Uhorsku chcel zabezpečiť mier tým, že krajina prijme kresťanstvo. Gejzov zámer sa podarilo zrealizovať až jeho synovi Vajkovi, ktorí po krštinách dostal meno Štefan alebo po maďarsky István. Ku korunovácii došlo v roku 1000 v Ostrihome.

Maďarsko si cení Štefana azda najviac so všetkých svätcov a rytierov. Možno je to aj preto, že Štefan bol oboje - svätec aj rytier a ešte k tomu štátnik. Jeho Kráľovstvo bolo považované za jednu z najrešpektovanejších a najsilnejších monarchii v Európe v 10. storočí.

Deň Svätého Štefana je teda cirkevným sviatkom už viac ako 1000 rokov. Sviatkom štátnosti sa stal až v roku 1878. Svoj názov odvtedy párkrát zmenil a to najmä podľa politických nálad a toho, kto bol pri moci. Svoj pôvodný názov Maďari začali používať zase od roku 1989 a robia tak aj v súčasnosti. Úplná rehabilitácia sviatku sa uskutočnila o dva roky neskôr (1991), kedy parlament rozhodol, že 20. august bude aj úradným štátnym sviatkom.