Mešká dlžník s platením? 4 nároky veriteľa, ktoré sú s tým spojené

Splatnosť záväzku vo faktúre nemusí zodpovedať skutočnosti

Úspešné uplatnenie nárokov spojených s omeškaním dlžníka vyžaduje, aby ste správne určili dátum splatnosti pohľadávky. Mnoho veriteľov stotožňuje 1. deň omeškania s dňom, ktorý nasleduje po dátume splatnosti podľa vystavenej faktúry. Tento postup ale väčšinou nevedie k správnemu výsledku - nezhoduje sa totiž s dňom, ktorý ako záväzný termín platenia stanovujú právne predpisy. Nezrovnalosť je spôsobená zaužívanou praxou, v rámci ktorej veritelia uvádzajú vo faktúre ako dátum splatnosti posledný deň určitej lehoty (napr. 30 dní) od jej vystavenia. Zákon však termín plnenia peňažného záväzku s dátumom vystavenia faktúry nespája.

Ak dlžník zaplatí, v zásade to ničomu nevadí. Pokiaľ však musíte vyúčtovanú pohľadávku vymáhať, treba si na správne určenie splatnosti (a v nadväznosti na to i prvého dňa omeškania dlžníka) dať lepší pozor. V prvom rade hľadajte záväzný termín splatnosti v zmluve, ktorá viedla k vzniku pohľadávky. Ak nebola ohľadom záväzku uzatvorená samostatná zmluva, môže byť splatnosť stanovená aj rámcovou zmluvou či akceptovanými obchodnými podmienkami. V prípade, že zmluvná dokumentácia splatnosť neurčuje, pomôže Obchodný zákonník. Zo zákona nastáva omeškanie dlžníka až vtedy, ak nezaplatí ani do 30 dní odo dňa, kedy mu bola faktúra doručená alebo do 30 dní odo dňa, v ktorom ste mu poskytli dohodnuté plnenie.

Keď sa uvedené dátumy líšia, je pre dátum splatnosti podstatný ten neskorší. Deň poskytnutia dohodnutého plnenia sa pre určenie splatnosti použije aj v prípade neistoty ohľadom dátumu doručenia faktúry dlžníkovi. Ak má dlžník uskutočniť prehliadku za účelom zistenia riadneho plnenia záväzku z vašej strany, musí vám zaplatiť najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia tejto prehliadky.

Čo voči dlžníkovi uplatniť, aby sa mu meškanie nevyplatilo

1. Úroky z omeškania

Úroky z omeškania môžete žiadať aj bez toho, aby ste ich s obchodným partnerom dohodli. Nárok vám vzniká, ak ste si voči dlžníkovi splnili vaše zákonné a zmluvné povinnosti. Na úroky neplatiča netreba osobitne upozorňovať. Výška úrokov z omeškania sa primárne spravuje vzájomnou dohodou s dlžníkom. Ak táto neexistuje, určia sa podľa Nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktoré ponúka na výber z dvoch sadzieb. Prvou je sadzba vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania navýšenej o 8 percentuálnych bodov. Ak si ju vyberiete, bude sa jej výška aktualizovať každého polroka trvania omeškania dlžníka.

Druhou alternatívou je sadzba rovnajúca sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania so zaplatením pohľadávky zvýšená o 9 percentuálnych bodov s tým, že takto určená sadzba sa už nebude nijako meniť a bude platiť počas celej doby omeškania dlžníka. Základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky nájdete napríklad na webe Národnej banky Slovenska. Aktuálne sa (už od 16. 3. 2016) jej výška rovná nule.

Praktický príklad: Pohľadávka mala byť zaplatená 25. 6. 2019, dlžník sa teda dostal do omeškania dňa 26. 6. 2019. Vzhľadom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB platnej k 1. 1. 2019 (0 %) môžete žiadať buď úroky z omeškania vo výške 8 % ročne s tým, že ich výšku budete vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania aktualizovať podľa zmien základnej úrokovej sadzby ECB. Druhou možnosťou je podľa výšky základnej úrokovej sadzby ECB platnej k 26. 6. 2019 (0 %) žiadať úrok vo výške 9 % ročne s tým, že táto sadzba bude platiť až dovtedy, kým dlžník pohľadávku neuhradí.

2. Náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

Či už budete vymáhať pohľadávku sami alebo to prenecháte advokátovi, budete mať právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s jej uplatnením. Ani tento nárok pre svoj vznik nepredpokladá osobitné upozornenie dlžníka. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Ak zveríte vymáhanie pohľadávky do rúk advokáta, môže vám byť v prípade úspechu v súdnom konaní priznaná aj náhrada trov konania, ktorá nemusí korešpondovať s výškou dohodnutej odmeny za vymáhanie. O náhrade trov konania čítajte v článku: Koľko stojí súdny spor, v ktorom vymáhate pohľadávku?

3. Odstúpenie od zmluvy

Pri omeškaní dlžníka so zaplatením sa niekedy oplatí uvažovať aj o odstúpení od zmluvy. Pre správne uplatnenie nároku na odstúpenie treba zvážiť, či je omeškanie s úhradou podstatným alebo len nepodstatným porušením povinnosti dlžníka. Podstatným porušením bude omeškanie, pri ktorom dlžník v čase uzavretia zmluvy vedel alebo (s prihliadnutím na účel zmluvy vyplývajúci z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola uzavretá) mohol rozumne predvídať, že ak nezaplatí včas, nebudete mať ďalší záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ak uvedená podmienka nie je splnená alebo o tom možno pochybovať, považuje sa porušenie za nepodstatné.

Pri podstatnom porušení môžete od zmluvy odstúpiť, ak to dlžníkovi oznámite bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o omeškaní dozviete. Ak je omeškanie s platením len nepodstatným porušením, smiete odstúpiť od zmluvy, až keď dlžník nezaplatí ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu za týmto účelom poskytnete. V praxi sa oplatí o odstúpení uvažovať napríklad vtedy, ak má dlžník podľa zmluvy plniť viacero platieb naviazaných na vaše postupné plnenie a do omeškania sa dostal hneď s prvými z nich – odstúpenie vás môže zachrániť pred vynaložením nákladov, ktoré vám nikdy nebudú preplatené.

4. Náhrada škody

Od dlžníka možno požadovať aj škodu, ktorá vám omeškaním vznikla. Uplatniť si však môžete len sumu prevyšujúcu uplatnené úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.