Zdroj: Shutterstock
Európsky parlament vznikol v roku 1952. Vtedy sa však nazýval ako spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Európskym parlamentom ho nazývame od roku 1962. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu prebehli až v roku 1979. Posledné voľby sa konali v máji 2014.
Europarlament je v podstate zákonodarný orgán Európskej únie s rozpočtovou, legislatívnou a kontrolnou zodpovednosťou. Momentálne zastupuje záujmy vyše 500 miliónov obyvateľov, ktorí žijú na území krajín EÚ. Obsadenie europarlamentu sa mení, respektíve volí každých 5 rokov.
Jeho činnosť a všetky parlamentné dokumenty sa prekladajú do 24 úradných jazykov krajín EÚ. Každý europoslanec má právo vyjadrovať sa v úradnom jazyku podľa vlastného výberu.
Úradné jazyky EÚ: francúzština, holandčina, nemčina, taliančina, angličtina, dánčina, gréčtina, portugalčina, španielčina, fínčina, švédčina, čeština, estónčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, poľština, slovenčina, slovinčina, bulharčina, írčina, rumunčina, chorvátčina
Oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu je Štrasburg. V priebehu jedného mesiaca sa tam koná 12 plenárnych zasadnutí a zasadnutia o rozpočte.
Druhé sídlo je v Bruseli. Aj na tejto pôde sa konajú dodatočné plenárne schôdze, no predovšetkým je to miesto, kde zasadajú jednotlivé výbory Európskeho parlamentu.
Tretie sídlo sa nachádza v Luxembursku, kde pôsobí generálny sekretariát Európskeho parlamentu.
EP má momentálne 750 europoslancov (13 slovenských) a predsedu (spolu 751), ktorým je od roku 2017 Antonio Tajani. Počet poslancov z každej krajiny sa zhruba určuje podľa počtu jej obyvateľov, respektíve ho na základe iniciatívy určí EP a s jeho súhlasom Európska rada. Avšak, žiadna krajina nemôže mať menej ako 6 a viac ako 96 poslancov v EP.
Predseda EP sa volí na polovicu funkčného obdobia europoslancov, čiže na 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. Vo svojej funkcii reprezentuje EP navonok, ale aj voči iným orgánom EÚ. Okrem toho zabezpečuje riadne fungovanie pravidiel EP, dohliada aj na rôzne činnosti a výbory parlamentu. Europarlamentom prijatý rozpočet sa stáva platným až po podpise jeho predsedu.
Keďže sa počítalo s tým, že Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na konci marca, do tohtoročných volieb bolo určených 705 poslaneckých miest. Slovensko by malo obsadiť 14 z nich. Brexit však stále neprebehol a je tak otázne, či sa Británia nakoniec nezúčastní eurovolieb.
Jednotlivý poslanci sa následne po zvolení združujú do skupín podľa politickej príslušnosti. Na vytvorenie skupiny je potrebných 25 poslancov v zastúpení aspoň 1/4 členských štátov. Jednotlivé skupiny majú svoju vnútornú hierarchiu, čiže si volia svojho predsedu alebo dvoch spolupredsedov, predsedníctvo a sekretariát.
Tieto skupiny fungujú v podstate ako politické strany v NR SR, pred hlasovaním v pléne skúmajú správy, ktoré vypracovali parlamentné výbory a môžu k nim predložiť pozmeňujúce návrhy. Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej skupiny sa označujú za nezaradených europoslancov. Členstvo vo viacerých skupinách je zakázané.
EP má momentálne 8 politických skupín:
Europarlament má v podstate legislatívnu, rozpočtovú a kontrolnú zodpovednosť. Od toho sa odvíjajú aj jeho tri základné úlohy. V rámci legislatívnej zodpovednosti prijíma spolu s Radou Európskej únie právne predpisy, rozhoduje o medzinárodných dohodách a prípadnom rozširovaní EÚ, hodnotí prácu Európskej komisie a žiada ju o navrhovanie právnych predpisov.
Ďalej vykonáva kontrolu inštitúcií EÚ, volí predsedu EK, pomocou hlasovania môže vysloviť nedôveru EK a tým spôsobiť jej odstúpenie, schvaľuje aj použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ, rokuje o menovej politike s ECB, kontroluje Komisiu a Radu, skúma predložené petície, zriaďuje vyšetrovacie výbory a volebné pozorovateľské misie.
V neposlednom rade spolu s Radou EÚ zostavuje a nakoniec schvaľuje dlhodobý rozpočet pre EÚ.
V rámci prípravnej činnosti sú poslanci rozdelení aj do 20 výborov. Jednotlivé výbory tvoria 25 až 73 europoslancov a každý z nich má aj svojho predsedu, predsedníctvo a sekretariát. Ich úlohou je vypracovať, prípadne meniť a prijímať legislatívne návrhy a iniciatívne správy. Zvažujú aj návrhy Komisie a Rady, prípadne aj vypracúvajú správy, ktoré sa neskôr predkladajú plénu.
Okrem nich môžu byť europarlamentom zriadené podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami, alebo vyšetrovacie výbory, ktoré preverujú porušenia práva alebo jeho nesprávne uplatňovanie.
Europarlament spolu s Radou EÚ prijíma väčšinu zákonov EÚ. Tie sa týkajú rôznych oblastí ako napr. ochrana spotrebiteľov, prisťahovalectvo, ekonomika, doprava, energetika, životné prostredie a podobne. Legislatívne návrhy predkladá EK, ktorá ich predkladá EP, Rade EÚ, prípadne aj jednotlivým národným parlamentom.
Daný výbor vypracuje správu o návrhu, ktorý predložila Európska komisia. Potom ju schváli alebo predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Europarlament zaujme svoj postoj prepracovaním a odhlasovaním na plenárnej schôdzi. Tento postup sa môže raz alebo aj viackrát opakovať podľa typu postupu a či dôjde k dohode s Radou EÚ.
Pre úplnosť treba dodať, že je nutné rozlišovať aj postupy, pri ktorých má EP a Rada EÚ v rámci legislatívnych zmien rovnaké právomoci a prípady, kedy je EP len v postavení poradcu, respektíve dáva poradenské stanovisko.
V rámci poradenskej funkcie EP sú prípady, kedy v podstate musí poskytnúť svoje stanovisko, aby návrh nadobudol zákonnú platnosť.
Miroslav Homola
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
