Deti si už neželajú klasické darčeky. Trendom je obálka s peniazmi

Počas roka je hneď niekoľko príležitostí, kedy deti dostávajú darčeky alebo nejakú formu odmeny. Vianoce však darčekovej sezóne neprajú tak, ako by sa dalo predpokladať. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne sú až na druhom mieste. Rodičia častejšie kupujú deťom darčeky na narodeniny, konkrétne až 95 % rodičov to považuje za lepšiu príležitosť na darček, pri Vianociach je to 92 %. Okrem nich existuje ešte niekoľko príležitostí, napríklad Deň detí, vysvedčenie, školské alebo športové úspechy alebo dokonca meniny.

Kedy dostávajú deti darčeky

Poznámka: Čísla v grafe ukazujú, koľko percent opýtaných rodičov kupuje darčeky na vybrané príležitosti.

Zdroj: SLSP

Deti chcú peniaze

Z výsledkov prieskumu sa dá konštatovať, že značná časť detí už nechce hmotný darček, ktorý mu vyberú rodičia, ale preferujú skôr hotovosť, ktorú použijú podľa vlastného uváženia. Obálku s peniazmi si želá skoro polovica stredoškolákov, 20 % žiakov prvého a ¼ druhého stupňa na základnej škole.

Druhú priečku obsadil mobilný telefón, teda skôr by sme mali použiť slovo smartfón. Za ním nasleduje oblečenie, praktické darčeky, výlety, notebook, kozmetika, knihy, športové potreby a top desiatku uzatvárajú hracie konzoly. „Deti najviac túžia po peniazoch, ktoré sú v rebríčku u rodičov až na desiatej pozícií, ale aj po mobile či oblečení. Najviac sa tieto generácie k sebe blížia pri výlete či praktickom darčeku podľa aktuálnych potrieb,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Rebríček preferovaných darčekov u detí a rodičov

Zdroj: SLSP

Rodičia preferujú oblečenie

Ako ukazuje tabuľka, predstavy o ideálnych darčekoch sa u rodičov a detí výrazne odlišujú. Zatiaľ čo deti by chceli hotovosť alebo mobil, rodičia preferujú nákup oblečenia, stavebnice alebo praktický dar podľa špecifickej potreby dieťaťa, a to hlavne pre deti v predškolskom veku. Obraz dnešnej doby ukázala aj popularita knihy ako darčeka. Podľa prieskumu sa s pribúdajúcim vekom stáva kniha menej kupovaným darom, zatiaľ čo mobil naopak populárnejším. Ak dostanú deti peniaze, väčšinou si sporia na elektroniku, čiže na mobil, notebook, prípadne hraciu konzolu.

Dnes už nekupujú darčeky len dospelí, ale aj deti svojim rodičom alebo iným členom rodiny. V prieskume až 80 % žiakov základnej školy uviedlo, že kupuje darček pre rodičov na narodeniny, pri takmer dospelých deťoch to bolo až 90 % opýtaných. Okrem narodenín chystajú darčeky aj na Deň matiek, Deň otcov alebo na meniny.

Na týchto sviatkoch sa zhodli takmer všetky vekové kategórie opýtaných do 18 rokov. Paradoxne vznikla aj jedna výnimka – Vianoce. Vianočné darčeky nepripravujú takmer žiadne deti z prvého a druhého stupňa základnej školy. Opakom je 83 % stredoškolákov a 89 % vysokoškolákov pripravujúcich vianočné prekvapenie pre rodičov.

Na darčeky minú najviac pracujúci ľudia

K takémuto záveru nepotrebuje ani prieskum, z hľadiska príjmu je to logické. Prieskum však priniesol konkrétne sumy, ktoré míňajú stredoškoláci, vysokoškoláci a pracujúci ľud. Nie je veľkým prekvapením, že najmenej minú stredoškoláci, väčšina z nich neprekročí sumu 50 eur. Dvojnásobne viac utratia vysokoškoláci.

Väčšina dlhodobo a príjmovo zdatných ľudí míňa v priemere nad 250 eur. Výsledky tiež ukázali, že chlapci a muži míňajú na darčeky viac, ako dievčatá a ženy. Investície detí do hmotných darov sa pohybujú v rozmedzí od 5 do 10 eur. Samozrejmosťou je, že čím staršie sú deti, tým viac peňazí do obdarovania vložia. Výška sumy sa odvíja aj od oblasti. Takže študenti a deti zo západného Slovenska môžu minúť viac, ako tí z druhého konca krajiny.

Koľko na darčeky míňajú stredoškoláci, vysokoškoláci a pracujúci ľudia

Zdroj: SLSP

Buchláková: K peniazom treba aj v predvianočnom čase pristupovať zodpovedne

Podľa štatistík Národnej banky Slovenska sa Slováci najčastejšie zadlžujú práve pred Vianocami. Ide predovšetkým o spotrebné úvery, ktoré sú väčšinou mierne nad sumou 1000 eur. Podľa analytičky Buchlákovej si ľudia požičali v novembri 2017 v priemere do 10 – tisíc eur, a to práve prostredníctvom spotrebných úverov.

„Spotrebné úvery neodporúčam využívať na veci ako nákup televízora či iného spotrebiča. Vhodnejšie sú napríklad pri kúpe auta či rekonštrukcii,“ radí Buchláková. Okrem nástrah výhodných pôžičiek je ďalším strašiakom nákup cez internet. Aj v prípade on-line nákupov treba byť obozretný, najmä čo sa týka dôveryhodnosti predajcu a jeho zabezpečenia web stránky. Ako dodáva Buchláková, na internete nakupujte len u overených obchodníkov.

Zdroj: Prieskum SLSP