Mladí ľudia dlhujú najmä mobilným operátorom, ukázala štatistika

Mladí ľudia na Slovensku majú najviac dlhov, ktoré nedokážu splácať u mobilných operátorov. Ich podlžnosti za telefonovanie a prenos dát, ktoré sú po lehote splatnosti dosahujú niekoľko miliónov eur. Vyplýva to z evidencie EOS KSI Slovensko, ktorá patrí k najväčším spoločnostiam v oblasti manažmentu pohľadávok.

Suverénne najviac dlžia mladí ľudia

Telekomunikačným spoločnostiam dlhuje až 12-tisíc Slovákov do 28 rokov, ktorých eviduje EOS KSI. V tejto vekovej skupine je to najviac a spolu majú zaplatiť vyše 5,3 milióna eur. Ide o nesplácané pohľadávky v ťažkej delikvencii, s omeškaním splácania aj jeden rok.

Najvyšší dlh jednotlivca pritom dosahuje 8580 eur. K takejto vysokej sume sa môžu dopracovať ľudia, ktorí mali napríklad extrémnu spotrebu na prenose dát doma, ale ešte pravdepodobnejšie v zahraničí. Alebo prekročili predplatené balíky tým, že telefonovali na neznáme čísla do iných krajín.

Nasledujú banky a nebankovky

Okrem telekomunikačných spoločností dlhujú mladí ľudia do 28 rokov aj bankám a nebankovkám. V týchto odvetviach je dlžníkov menej, len takmer 6000, ale dlhujú omnoho vyššie sumy, spolu vyše 19 miliónov eur. Opäť ide o záväzky po lehote splatnosti, ktorých neúspešné vymáhanie banky a nebankovky presunuli na inkasnú spoločnosť EOS KSI.

Ďalšie záväzky majú mladí ľudia v poisťovniach či leasingových spoločnostiach. Vyše 1,2 milióna eur dlhujú napríklad za škody, ktoré spôsobili nepoistenými autami.

„Nech už si mladí ľudia vytvorili dlhy z akýchkoľvek dôvodov, je dôležité, aby k nim pristupovali zodpovedne. V opačnom prípade, ak ich nedokážu splácať, by sa vždy mali ozvať veriteľovi a dohodnúť si s ním riešenie, napríklad splátkový kalendár,“ dodáva Peter Hetteš, obchodný riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko.

Najviac peňazí ide na bývanie

Najväčšou položkou na mesačných účtoch priemernej slovenskej rodiny je bývanie. Jej výška sa však počíta aj s elektrinou, plynom a vodou, respektíve so všetkými energiami. Na druhej priečke sa umiestnili výdavky na potraviny. Štatistický úrad Slovenskej republiky tiež uvádza, že najmenej peňazí putuje na vzdelávanie.

Na tretej priečke skončila doprava a financie na cestovanie. Slováci ďalej nakupujú rozličné tovary a služby, no a v prvej päťke nechýbajú ani výdavky na nábytok, bytové zaradenie, prípadne na bežnú údržbu domu. Okrem vzdelávania sa na posledných miestach umiestnilo zdravotníctvo, platby na pošte a nákup alkoholu.

Obľúbené sú aj osobné bankroty

Za necelý rok, odkedy bola prijatá nová právna úprava osobného bankrotu, zaevidovali centrá právnej pomoci (CPP) na Slovensku vyše 80-tisíc konzultácií.

Nárok na konkurz bol pritom priznaný vyše 8000 osobám, z toho v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) je to takmer 2500 osôb.

Najviac ruinujú náklady na bývanie

Dospelá osoba zaplatí na Slovensku za elektrinu, vodu, plyn a kúrenie v priemere 190 eur mesačne. Tento osobný výdavok predstavuje približne štvrtinu disponibilného príjmu a každý mesiac je tou najväčšou finančnou záťažou väčšiny Slovákov. Vyplynulo to z nedávneho prieskumu Poštovej banky, ktorý pre ňu uskutočnila spoločnosť 2muse na vzorke 510 respondentov.

Zdroj fotografie: Shutterstock.com