Práva poškodených pri nehode: odškodnenie pozostalých

Čo dnes môžu pozostalí reálne očakávať? Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, nárok pozostalých osôb v prípade úmrtia poškodeného je upravený v § 448 Občianskeho zákonníka.

Právo na odškodnenie nákladov pohrebe

Občiansky zákonník vymedzuje právo na odškodnenie primeraných nákladov spojených s pohrebom od škodcu v rozsahu, v akom neboli uhradené verejnou dávkou (podpora podľa zákona o štátnej sociálnej podpore). Odškodnenie nákladov pohrebe uplatňuje ten, kto ich vynaložil bez ohľadu na vzťah k zomretému.

Pri odškodnení týchto nákladov je nutné prihliadnuť k zvyklostiam a okolnostiam jednotlivého prípadu. Za náklady pohrebu sú tak považované najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, cestovné výdavky, nákup smútočného odevu a kvetín, náklady na smútočnú hostinu a náklady na zriadenie pomníka.

Výživné pre pozostalých

Pri usmrtení sa taktiež účtujú škodcom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý ku dňu svojej smrti poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu (najmä manželka alebo deti). Účelom tejto náhrady je zabezpečenie ekonomického stavu pozostalých ako pred úmrtím vyživovateľa.

Občiansky zákonník tiež stanovuje, že je možné priznať príspevok na výživné aj inej osobe z dôvodu slušnosti, pokiaľ jej usmrtený poskytoval takéto plnenie, hoci na to nebol podľa zákona povinný. Týmto sa poskytuje ochrana najmä pozostalých družke alebo druhovi. Vždy je nutné zvážiť hľadisko slušnosti pri posudzovaní oprávnenosti tejto náhrady aj týmto iným osobám mimo tradične chápaných pozostalých.

Súvisiace články: 

• Nehoda v zahraničí: ako postupovať
• Okradli vás v reštaurácii? Takto získate odškodnenie

Ako na výpočet náhrady nákladov na výživu pozostalého?

Náhrada patrí pozostalým vo výške rozdielu medzi dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z dôvodu úmrtia (vdovský dôchodok, sirotský dôchodok) a tým, čo by poškodený podľa rozumného očakávania mohol pozostalým na týchto nákladoch poskytovať, ak by k jeho zraneniu nedošlo (individuálne sa posudzuje u každého prípadu). Pri výpočte náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého.

Pri tomto stanovení sa tiež berie do úvahy, ako dlho by usmrtený pravdepodobne žil, čo možno vymedziť pomocou úmrtnostních tabuliek alebo s ohľadom na jeho zdravotný stav. Pri určení náhrady iným osobám, ako dlho by usmrtený pravdepodobne poskytoval plnenia.

Akým spôsobom sa poskytuje náhrada?

Náhrada nákladov na výživu pozostalého sa poskytuje primárne peňažným dôchodkom, tzv. rentou. Sekundárny možnosťou náhrady je jednorazové poskytnutie náhrady podľa dohody medzi pozostalým a škodcom alebo súdne rozhodnutie o priznaní odkupnej hodnoty namiesto peňažného dôchodku, ak je pre to dôležitý dôvod a žiada tak poškodený.

Pri riešení odškodnenia pozostalých odporúčame vyhľadať odbornú právnu pomoc s ohľadom na individualitu každého prípadu a vývoj rozhodovacej praxe súdov.

V zahraničí majú zväčša jasno

Aj keď to môže znieť skutočne morbídne, zvykne sa vyčísľovať hodnota ľudského života. V Nemecku je napríklad už niekoľko rokov stanovená na 1,2 milióna eur. Čo sa týka odškodného pre pozostalých obetí dopravných nehôd, vo viacerých krajinách sú stanovené presné sumy. V Belgicku náleží manželke a dieťaťu v spoločnej domácnosti po 12 500 eur, vo Francúzsku po 20 000 eur. V Taliansku sa v najťažších prípadoch (napríklad obojstranné siroty) priznávajú najvyššie sumy - od 150 000 do 300 000 eur na osobu. V Maďarsku je najvyššia evidovaná suma v prepočte približne 20 000 eur na osobu.

V Českej republike platil takisto paušál od 85- do 240-tisíc Kč, avšak iba do konca roka 2013. Následná novela občianskeho zákonníka o odškodnení nemajetkovej ujmy pozostalých už hovorí iba o povinnosti vinníka nehody "zaplatiť finančnú náhradu vyvažujúcu plne ich utrpenie. Pokiaľ nejde výšku náhrady takto určiť, stanoví sa podľa zásad slušnosti."