Zdroj: Shutterstock
Viac ako 140-tisíc starobných dôchodcov si svoj príjem vylepšuje prácou. Okrem mzdy majú nárok aj na ďalšie benefity. Medzi najzaujímavejšie nepochybne patrí možnosť zvýšiť si takýmto spôsobom svoj dôchodok.
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.
Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.
Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritomto, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade "péenky".
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % - starobné poistenie, 4,75 % - poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % - nemocenské poistenie a ubudne 6 % - invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej "péenky". Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tri druhy príjmu. Prvým je starobný dôchodok, druhým nemocenská dávka a tretím je príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Roland Regely
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
