Dlhy spláca polovica Slovákov, tretina z nich nemá zamestnanie

Polovica (51 %) Slovákov spláca nejaký úver. Viac ako tretina dlžníkov (37 %) nemá zamestnanie a nachádza sa v horšej finančnej situácii. Vyplýva to z prieskumu Millward Brown pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.

Vyplýva to z prieskumu Millward Brown pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.

Požičiavajú si viac muži či ženy? Takmer 50/50

Úver má takmer rovnaký počet mužov a žien (52, resp. 51 % obyvateľov SR), najčastejšie v strednom veku (68 % ľudí vo veku 35 až 44 rokov). Najčastejšie si požičiavajú ľudia z miest s počtom obyvateľov od 10.000 do pol milióna (53 %), najmenej Slováci žijúci na dedine s počtom obyvateľov do tisíc (45 %).

"Z údajov zistených v rámci prieskumu nie je alarmujúci ani tak samotný podiel zadlžených Slovákov, ako skôr fakt, že ide z významnej časti o ľudí bez zamestnania, navyše žijúcich v stredných mestách, kde sa všeobecne práca hľadá horšie. Ľudia, ktorí si v takej situácii vezmú úver, sa vystavujú značnému riziku, že sa dostanú do omeškania so splácaním. Tomu zodpovedá i zistenie, že si 17 % zadlžených ľudí má v pláne vziať ďalší úver," konštatovala Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.

 

• Pozrite si aj: všetko podstatné o osobnom bankrote

 

Ako to bude v roku 2017

Vziať si úver v tomto roku plánuje zhruba každý desiaty Slovák, spravidla s cieľom zaobstarania bývania (42 %), vybavenia bytu (25 %) alebo nákupu vozidla (24 %). Úvery si berú predovšetkým ľudia, ktorí považujú svoje znalosti o finančnom trhu za veľmi vysoké.

Priemerná zadlženosť Slovákov v rámci spotrebných úverov (bez zahrnutia hypoték) je pomerne nízka, muži v priemere dlhujú okolo 1180 eur, zatiaľ čo ženy necelých 900 eur.

 

Najviac dlhujú obyvatelia Košického kraja (v priemere 3800 eur), najmenej ľudia z Bratislavy (priemerne 3400 eur).

"Minulý rok nahrával predovšetkým hypotékam, ktorých úrokové sadzby klesli na rekordne nízku úroveň. Zadlžovanie spojené s investíciami podporovala i zlepšujúca sa ekonomická situácia a veľmi nízka nezamestnanosť."

"Mnoho ľudí si však požičiava i na bežnú prevádzku domácnosti a splácanie starších dlhov, čo ich postupne dostáva do veľmi zložitej situácie, keď musia splácať stále narastajúce dlhy."

"O to dôležitejšie je, aby si dlžníci odkladali dostatok peňazí bokom, na pokrytie svojich záväzkov v prípade straty zamestnania alebo choroby," dodáva Kolářová.

Dlhy Slovákov stúpli, každý v priemere dlhoval 5 750 eur

Ako vyplynulo z koncoročných výsledkov štúdie skupiny Allianz, ktorá skúma majetok a dlhy domácností vo viac ako päťdesiatich krajinách sveta, Slováci boli vlani v rebríčku bohatstva domácnosti na 40. mieste, tak ako rok predtým, s priemernými úsporami na Slováka vo výške 5 300 eur. Dlhy Slovákov však prevýšili úspory, v priemere dlhoval vlani každý Slovák 5 750 eur.

Hrubý finančný majetok Slovákov vzrástol vlani o 4,3 %, čo je menej ako svetový aj regionálny priemer. Lepšie skončili Česi, ktorí postúpili na 26. priečku s čistými úsporami 12 614 eur, ale aj Poliaci s úsporami 6 540 eur a dokonca aj Bulhari, ktorí mali vlani našetrené v priemere 6 370 eur. V dvadsiatke najbohatších obyvateľov sa opäť neumiestnila žiadna z východoeurópskych krajín. Najvyššie sa z nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, ktoré skončilo na 25. mieste.