Slovenský trh práce je podľa Svetovej banky pomerne pružný

Flexibilizácia pracovných trhov je jeden z kľúčových cieľov krajín EÚ
V súvislosti s rýchlymi zmenami v ekonomike a nepriaznivou situáciou na trhoch práce jednotlivých krajín prebieha celosvetová diskusia na tému potreby rastu flexibility trhu práce. Flexibilizácia pracovných trhov je pre krajiny EÚ jedným z kľúčových cieľov na národnej a medzinárodnej úrovni v rámci Európskej stratégie zamestnanosti. Otázky týkajúce sa flexibility trhu práce priťahujú pozornosť odborníkov z celého sveta. Presná a všeobecne prijímaná definícia tohto pojmu neexistuje, avšak ide o pojem v rámci odbornej literatúry, spoločenskej praxe aj širšej verejnosti veľmi frekventovaný.

Typy flexibility trhu práce
Existuje mnoho pohľadov na kritériá ovplyvňujúce flexibilitu trhu práce a ešte viac jej členení. Okrem mzdovej flexibility, ktorá charakterizuje prispôsobivosť miezd zamestnancov meniacim sa hospodárskym cyklom, rozlišujeme aj numerickú flexibilitu trhu práce, ktorá sa zväčša člení na vonkajšiu a vnútornú. Vnútorná numerická flexibilita predstavuje schopnosť firmy prispôsobiť počet zamestnancov a ich pracovnú dobu aktuálnym potrebám prostredníctvom neštandardných foriem zamestnania alebo dočasných pracovných kontraktov. Vonkajšia numerická flexibilita vyjadruje flexibilitu podmienok zamestnávania, resp. podmienok prepúšťania a najímania štandardných a flexibilných zamestnancov. V praxi sa určuje z hľadiska miery ochrany pracovných miest. Túto oblasť zachytáva Index ochrany zamestnania z dielne OECD a Index rigidity zamestnania, ktorému sa venuje Svetová banka.

Index rigidity zamestnania z dielne Svetovej banky
Oblasť vonkajšej numerickej flexibility sleduje a uskutočňuje medzinárodné porovnanie Svetová banka, ktorá pracuje s tromi čiastkovými indexami, jedným súhrnným indexom a dvomi nákladovými indexami. Čiastkové indexy sledujú, ako zložité je podľa národnej legislatívy prijať nového zamestnanca, ako je upravená práca zamestnanca v rámci pracovnej doby a ako zložité je prebytočného zamestnanca prepustiť. Súhrnný index rigidity zamestnania je priemerom týchto čiastkových indexov doplnený o ukazovateľ nákladov prepúšťania. Dosahuje hodnoty od 0 (maximálne flexibilný pracovný trh) do 100 (maximálne rigidný pracovný trh). Ako je na tom Slovensko? A čo trhy práce ostatných krajín európskej dvadsaťsedmičky? Nasledujúca tabuľka ilustruje hodnoty súhrnného indexu rigidity zamestnania.

Tabuľka: Súhrnný index rigidity zamestnania

Zdroj: Svetová banka, údaje sú za rok 2008

Dánsko disponuje najflexibilnejším pracovným trhom, Slovensko ale nezaostáva
Podľa indexu rigidity zamestnania sa Slovenská republika radí medzi krajiny s pomerne flexibilným pracovným trhom a pozícia krajiny je z hľadiska regulácie pracovného trhu jedna z najpriaznivejších spomedzi krajín Európskej únie. Pred Slovenskou republikou je už len Dánsko, ktoré disponuje podľa Svetovej banky najflexibilnejším pracovným trhom, Spojené kráľovstvo, Írsko, Česká republika, Belgicko a Bulharsko, ktoré ho nasledujú. V Dánsku je najmenej náročné prepustiť zamestnanca, avšak prepustený pracovník sa teší štedrej podpore v nezamestnanosti. Práve Dánsko reprezentuje model flexicurity, ktorý má ísť príkladom pre riešenia nepružných pracovných trhov niektorých členských krajín EÚ. Najrigidnejšiu pracovnoprávnu legislatívy spomedzi krajín Európskej únie má luxemburský trh práce s hodnotou indexu rigidity zamestnania 56.