Draghi preberá žezlo nad Európskou centrálnou bankou v komplikovaných časoch

Pre mnohých boli výsledky zasadania prekvapením. Draghi vstupoval na pôdu ECB s renomé jastraba, ktorý je proti expanzívnej menovej politike. Rozhodnutie znížiť kľúčové úrokové miery o 25 bázických bodov tento predpoklad nepotvrdilo. Rada guvernérov dala pod Draghiho vedením najavo, že bude raziť uvoľnenejšiu politiku, než tomu bolo za čias Tricheta. Práve pod Trichetovým vedením ECB ešte v júli úrokové miery v rovnakom rozsahu zvýšila (z 1,25% na 1,5%) s vysvetlením, že jej účelom je hlavne udržiavať pod kontrolou infláciu.

Funkčné obdobie prezidenta ECB je osem rokov a keďže aktuálne turbulencie môžu mať za následok, že eurozóna na konci tejto periódy bude úplne iná než dnes, vyvstáva otázka, ako bude ECB čeliť výzvam a prípadným dramatickým zmenám pod novým vedením. Na otázku novinárov, aký je jeho postoj voči možnosti, že by vyústením krízy bol rozpad eurozóny, resp. vystúpenie niektorých členov, Draghi reagoval, že ECB s ničím podobným nepočíta, keďže takáto možnosť nie je primárnym právom ošetrená. Nepriamo sa tak vyhol úvahe, ako by ECB reagovala v prípade, ak by jedinou záchranou celistvosťou menovej únie bolo prevzatie roly veriteľa poslednej inštancie pre členské vlády.

Naopak zdôraznil, že skupovanie dlhopisov zadlžených krajín je striktne limitované ako časom, tak rozsahom a pre ECB zostáva primárnym cieľom udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte. Neprekvapí potom, že v súlade s týmto názorom ECB v poslednom týždni dramaticky znížila nákupy štátnych dlhopisov z 9,5 miliárd na 4,5 miliardy eur.

Pôsobenie Draghiho v roly prezidenta ECB bude ovplyvnené aj meniacim sa prostredím medziinštitucionálnych vzťahov v rámci EÚ a eurozóny. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa pod tlakom ekonomickej krízy omnoho výraznejšie otvára priestor pre aktívnejšiu rolu ECB v rozhodovacích mechanizmoch a Draghi musí byť na túto výzvu pripravený.

Svetové média prednedávnom napríklad upozornili, že sa na poslednom zasadaní G20 zrodila nová „politicko-ekonomická lobby“, ktorá si vyslúžila označenie „Franfurktská skupina“. Súčasťou tohto zoskupenia, ktoré môže mať ambíciu pôsobiť ako neformálna vláda nad ekonomickými záležitosťami únie, je okrem Merkelovej a Sarkozyho, reprezentujúcimi dva najsilnejšie štáty EÚ aj Draghi ako prezident ECB. Ďalšími členmi sú predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker, riaditeľka MMF Christine Lagardeová, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a komisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn.