Letná sezóna spomaľuje chod EÚ a riešenie dlhovej krízy

Zhoršenie ratingu ďalších členských štátov v kombinácií s rastúcou prirážkou štátnych dlhopisov a minulotýždňovou panikou na akciových trhoch nenasvedčuje tomu, že by finančné trhy prijali scenár riešenia dlhovej krízy, ktorý vyplynul z posledných summitov členských krajín. Najnovší vývoj vyvolal kritickú reakciu predsedu komisie José Manuela Barrosa.

Barroso v komuniké k aktuálnej kríze vyjadril obavu, že zvýšenie výnosov dlhopisov Španielska a Talianska nie je podložené výhradne posúdením ekonomickej situácie a rozpočtových opatrení v týchto krajinách, ale odráža znepokojenie investorov ohľadne systémovej kapacity eurozóny ako takej efektívne riešiť problémovú situáciu.

Výstupy posledného krízového summitu hláv štátov z 21. júla, spočívajúce v posilnení Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a reformovaní vnútorných mechanizmov eurozóny majú byť dôležitým signálom pre privátny sektor, že čiastočná participácia súkromného kapitálu na riešení zadlženosti Grécka je výnimočná a v prípade ďalších ohrozených krajín bude eurozóna schopná zabrániť neschopnosti splácať štátny dlh autonómne.

Zdá sa však, že tento signál nie je dostatočný a v tomto štádiu nezabránil zhoršovaniu pozícií Španielska a Talianska. Finančné trhy síce výstupy summitu privítali, avšak k zníženiu vnímaného rizika evidentne nepostačí deklarovanie ochoty prehĺbiť dostupné nástroje. Nevyhnutná je implementácia navrhovaných opatrení do operatívnej praxe. Práve tento fakt stojí za zmienenou reakciou predsedu Komisie. Barosso vo svojom komuniké urgoval členské krajiny, aby čo najskôr ratifikovali výstupy summitu a uvažovali o ďalších zmenách, napríklad v podobe zvýšenia jeho kapacity.

Za pravdu mu dal posledný turbulentný týždeň, kedy akciové trhy prudko klesali. Aj keď kríza vyústila v dovolenkovom období, museli nakoniec politické špičky prehodnotiť svoj časový harmonogram a reagovali sériou telefonických konferencií, v rámci ktorých sa zhodli na potrebe urýchlenej reakcie. Najnovšie napríklad francúzsky prezident Nicolas Sarkozy z obavy pred tým, že by jeho krajina mohla byť ďalším kandidátom na zníženie ratingu, prezentoval plán razantných úsporných opatrení, ktorými by vláda chcela do dvoch rokov znížiť zadlženie zo 7,1% HPD späť na tri percentá.

Poučením z minulotýždňového vývoja by malo byť, že deklaratívne záruky už veriteľom nestačia a dôležité bude sledovať ako rýchlo tieto návrhy dokážu politici dostať do praxe. Proces ratifikácie totiž môže v niektorých štátoch naraziť na tradične zhoršené akcieschopnosť v priebehu letných prázdninových a dovolenkových mesiacov. Samotné inštitúcie Európskej únie operujú v auguste v pomalšom tempe. Teraz sú však na ťahu hlavne členské krajiny. Odloženie ratifikácie v dôležitých členských krajinách, ktorých „áno“ je pre dôveryhodnosť opatrení zásadné, zneistilo bankové domy. Očakávať, že finančné trhy budú tento ležérny režim rešpektovať nie je na mieste. Pre finančnú stabilitu Španielska, Talianska a ďalších krajín to môže mať zhubné následky, minimálne v podobe väčších nákladov dlhovej služby, kým nedôjde k upokojeniu trhu.

Jedným z dôsledkov pomalého zavádzania politických opatrení do reálnej ekonomickej praxe je rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá začala s odkupovaním rizikových dlhopisov, čím vstúpila na veľmi tenký ľad. Aj keď vzhľadom k jej kapacitám nemôže ísť o systémový krok, ktorý by bol pilierom záchrany, u veriteľov minimálne dočasne vyvolal pozitívnu reakciu. Odvrátenou stranou ale zostáva, že sa tak stalo za cenu porušenia jedného zo základných princípov fungovania centrálnych bánk – ich nezávislosti na vláde a politických prioritách všeobecne.

Barrosov zdvihnutý prst je pritom jednou z mála zmysluplných výziev v poslednom období. Oproti iným vyjadreniam, ktorých sme boli svedkami, rešpektuje pozíciu, v ktorej sa eurozóna nachádza. Sú to totiž finančné trhy a investori, kto bude v konečnom dôsledku určovať, za akých podmienok budú ochotní požičiavať zadlženým krajinám.