Slovensko míňa na dôchodky kolosálnu časť svojho rozpočtu, aj keď sú sumy nízke

Slovenské dôchodky nie sú vysoké, no pomer peňazí, ktorí na ne štát dáva a ktoré má, je naozaj zlý. Alebo inak povedané, dôchodky sú vysoké v pomere k našej ekonomike a tá ich nestíha financovať. Z dlhodobého hľadiska bude na súčasn dôchodkový systém vyvíjaný čoraz väčší tlak. Slovenská populácia starne.

Výdavky na dôchodky rastú prirýchlo

Výdavky na dôchodky na Slovensku navyše rastú omnoho rýchlejšie než samotná ekonomika a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ide o jeden z najväčších nárastov v celej Európskej únii. Medzi rokmi 2018 a 2025 vyskočili zo 8,0 na 9,5 % HDP, čo v praxi znamená dodatočné náklady vo výške 2,1 miliardy eur. Problémom je, že príjmy dôchodkového systému za rovnaké obdobie nerástli rovnakým tempom, a tak sa rozdiel premieta priamo do deficitu verejných financií.

Ako vysvetľuje Martin Šuster z RRZ: „Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky rástli rýchlejšie ako ekonomika, zvýšili sa z 8,0 na 9,5 % HDP. V rámci EÚ ide o jeden z najväčších nárastov.“

3 príčiny neudržateľných dôchodkov

Za týmto vývojom nestojí jeden konkrétny dôvod, ale kombinácia viacerých vplyvov. Najväčší podiel má legislatíva, ktorá v posledných rokoch zásadne menila pravidlá hry. Zavedenie plošného 13. dôchodku, rodičovského dôchodku a prehodnocovanie invalidných penzií zvýšilo výdavky o 0,65 % HDP, čo predstavuje približne 900 miliónov eur.

Druhým významným faktorom bola nečakaná vlna predčasných dôchodkov v rokoch 2023 a 2024. „Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku,“ upozorňuje Šuster. Dôvodom bola vysoká inflácia, ktorá spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých výhodnejšie než riadne. Tento efekt navyše posilnila legislatívna zmena, ktorá zmiernila podmienky na predčasný dôchodok a rozšírila tak okruh poistencov. Celkovo išlo o nárast výdavkov o 0,3 % HDP, teda o približne 400 miliónov eur.

Treťou príčinou je samotný demografický vývoj. Slovensko starne a rastie počet poberateľov dôchodkov, čo prinieslo ďalších 0,3 % HDP vo výdavkoch. K tomu sa pridal inflačný šok, ktorý cez valorizácie síce udržal kúpnu silu penzií, ale zároveň pridal ďalšie stovky miliónov k celkovým nákladom. „Valorizácia udržala kúpnu silu dôchodkov aj v období poklesu reálnych miezd a odvodov,“ vysvetľuje Šuster. „Najvýraznejšie k rastu prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako tie, ktoré zanikli.“

Pohľad do budúcnosti

Do budúcnosti sa výdavky síce ustália, no na vyšších úrovniach, než sme boli zvyknutí. „Výdavky sa pri aktuálnych makropredpokladoch ustália na výrazne vyššej úrovni v pomere k HDP,“ konštatuje Šuster. Problémom však ostáva, že starnutie populácie bude ďalej zvyšovať tlak na verejné financie. Podľa odhadov budú dôchodky v budúcnosti nižšie až o 25 %. Navyše, od roku 2026 sa vracia rodičovský dôchodok ako forma asignácie dane z príjmu.

Na druhej strane existujú aj faktory, ktoré by mohli rast výdavkov aspoň zmierniť. Očakáva sa pokles inflácie, čo obmedzí tlak na valorizácie. Postupne sa tiež vytratí efekt predčasných dôchodkov z rokov 2023 a 2024 a pribudne viac dôchodcov s príjmami z druhého piliera. Ako dodáva Šuster: „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku budú tlačiť výdavky nahor, no priaznivo môže pôsobiť nižšia inflácia a rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera.“

Aj napriek týmto mierne pozitívnym vyhliadkam ostáva hlavná výzva nezmenená. Dôchodkový systém na Slovensku je pod rastúcim tlakom a jeho dlhodobá udržateľnosť bude závisieť od zodpovedných politických rozhodnutí a otvorenej diskusie o tom, aké priority si ako spoločnosť nastavíme.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.