Cenová úroveň sa naprieč Európskou úniou líši až trojnásobne

Štatistický úrad Európskej únie EUROSTAT zverejnil koncom minulého mesiaca aktuálny prieskum úrovne spotrebiteľských cien tovarov a služieb naprieč európskymi krajinami založený na porovnaní cien približne 2500 položiek. Výskum pritom zahŕňal nielen členské krajiny EÚ, ale tiež štyri kandidátske krajiny (Čierna hora, Chorvátsko, Macedónsko, Turecko), členov EFTA (Island, Nórsko, Švajčiarsko) a tri krajiny západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).

Sever Európy je drahší než juh

Výsledky prieskumu potvrdili predpoklady podľa ktorých nás v severských krajinách čakajú výrazne vyššie ceny, než na juhu Európy. Najdrahšou krajinou Európskej únie bolo v sledovanom období Dánsko, kde cenová hladina dosahuje úroveň 143% priemeru EÚ, nasledované Fínskom (123%), Švédskom (120%), Luxemburgom (120%) a Írskom (118%). Z  krajín mimo EÚ dosiahli vyššiu úroveň ešte Švajčiarsko (148%) a Nórsko (147%).

Naopak najnižšie ceny platia spotrebitelia v nových členských krajinách – v Bulharsku (51% priemeru EÚ) a v Rumunsku (59%). Ak by sme mali zohľadniť aj krajiny mimo EÚ, úplne najnižšia cenová hladina je v Macedónsku (44%), nasledovanom Albánskom (50%) a Srbskom (52%).

Slovensko - najlacnejšia krajina EU, kde sa  platí eurom

Slovensko sa v cenovom rebríčku umiestnilo ako najlacnejšia krajina eurozóny a  siedma najlacnejšia krajina celej únie (71% priemeru EÚ). V rámci regiónu V4 platia slovenský spotrebitelia približne rovnaké ceny ako v susednej Českej republike (72%) a súčasne o niečo viac než v Maďarsku (65%) a Poľsku (63%).

Najväčšie rozdiely v cenách vykazujú segmenty alkoholických nápojov, tabaku, ďalej reštauračných a hotelových služieb a energií a pohonných hmôt. Je to spôsobené tým, že práve produkty v týchto kategóriách podliehajú výrazne rozdielnej miere zdanenia na národnej úrovni, ktorá určuje ich výslednú cenu.

V Írsku ceny alkoholických nápojov a tabaku dosahujú až 170% priemeru EÚ, zatiaľ čo v Bulharsku iba 66%. Ak by sme zahrnuli i krajiny mimo EÚ je tento rozdiel ešte markantnejší – výrazne sa prejavuje povestná razantná regulácia alkoholu v Nórsku, kde ceny v tomto segmente dosahujú 237% priemeru EÚ, naopak najlacnejší alkohol a tabakové výrobky môžu spotrebitelia kúpiť v Macedónsku (41%), Albánsku (51%) a Srbsku (49%).

Na druhej strane, cenové rozdiely sú menej výrazné v oblasti spotrebnej elektroniky, vybavenia domácností a oblečenia. Tieto produkty sú vďaka jednotnému trhu veľmi ľahko dostupné naprieč celou EÚ. Ich takmer identický charakter v ktorejkoľvek krajine (v kombinácií s existenciou jednotnej meny) umožňuje spotrebiteľom ľahšie porovnávanie cien a rozvoj elektronického obchodovania zase zjednodušuje samotnú realizáciu nákupu v krajine, v ktorej je daná položka najlacnejšia. Rozdiel medzi najdrahším Švédskom (115%) a najlacnejším Bulharskom (89%) je teda minimálny. Faktorom, ktorý naopak umožňuje pretrvávanie rozdielov v cenách sú náklady na dopravu a doručenie.

Z dlhodobého hľadiska možno porovnaním každoročne zverejňovaného rebríčka konštatovať, že cenové rozdiely sa udržujú na približne rovnakej úrovni čo sa týka tzv. starých členských krajín. Naopak ak zahrnieme aj členské krajiny, ktoré do EÚ vstupovali v roku 2004 (resp. 2007 v prípade Bulharska a Rumunska), tak výsledky potvrdzujú určitú cenovú konvergenciu. Cenová úroveň krajín strednej a východnej Európy sa postupne blíži úrovni Západu.