Zdraželi na Slovensku nehnuteľnosti? Známy slovenský expert tvrdí, že sú lacné ako pred 20 rokmi

Ceny nehnuteľností sú nočnou morou každého, najmä mladého človeka. Čoraz viac Slovákov sa obáva, že si nebude môcť dovoliť vlastné bývanie. Realita je taká, že ceny nehnuteľností skutočne rastú. Za ostatných 20 rokov sa ceny strojnásobili.

Známy slovenský podnikateľ a investor Milan Dubec však v prekvapivom príspevku na sociálnej sieti píše, že hoci ceny za meter štvorcový rástli, rástli aj platy. „V roku 2003 stál m² nehnuteľnosti priemerne 826 eur, dnes je to 2480 eur. Avšak, v roku 2003 stál m² nehnuteľnosti 1,7-násobok priemernej hrubej mesačnej mzdy a v roku 2023 je to rovnako 1,7-násobok,“ uvádza Dubec v príspevku s tým, že nehnuteľnosti sú v pomere k priemerným platom rovnako lacné ako pred 20 rokmi.

Dodáva, že o 20 rokov budú nehnuteľnosti možno trikrát drahšie, no vyššie budú aj platy. „Bude to preto, lebo tu máme stále infláciu,“ konštatuje investor a developer.

Dubec je známy predovšetkým ako zakladateľ úspešných internetových portálov, ako sú Azet.sk, Pokec.sk, Aktuality.sk a Bistro.sk. Taktiež je spolumajiteľom viacerých ďalších úspešných firiem na Slovensku. V oblasti developerských projektov je výkonným riaditeľom spoločnosti Reinoo, ktorá sa zameriava na udržateľné a ekologické riešenia v stavebníctve, najmä v jeho rodnom meste, Žiline.

„V roku 2003 ste si za cenu m² nehnuteľnosti mohli kúpiť 1007 kilogramových chlebov, dnes je to 1083 bochníkov chleba. Nehnuteľnosti, priemerná mzda, chlieb, aj ostatné zdražuje podobným tempom - to je inflácia. Hodnota peňazí klesá, ale aj dlhy sa zmenšujú. Cena nehnuteľností v podstate nerastie, iba peniaze strácajú svoju hodnotu,“ píše ďalej Milan Dubec.

Pridal aj porovnanie cien chleba. V roku 2003 stál kilogram chleba 0,82 eur, v roku 2023 to bolo 2,8-krát viac, teda 2,29 eur. Priemerná hrubá mzda bola pred 20 rokmi 484 eur, dnes je priemer 1 443 eur, čo je trikrát viac. Priemerná cena m² nehnuteľnosti bola 826 eur, dnes je to 2 480 eur, teda tiež trojnásobok.

Analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý funguje pod Úradom vlády SR, porovnali vývoj cien nehnuteľností a tempo zvyšovania platov. Výsledky ich analýzy ukazujú, že ceny realít rástli v sledovaných rokoch od roku 2014 do roku 2022 vo väčšine krajín Európskej únie rýchlejšie ako priemerné mzdy. Toto zistenie platí aj pre Slovensko, kde je rozdiel medzi rastom cien nehnuteľností a zvyšovaním platov obzvlášť markantný. Upozorňuje na to portál Openiazoch.sk.

Analytici však vzali do úvahy kratšie časové obdobie od roku 2014 do roku 2022, teda len 8 rokov. Na Slovensku sa ceny rezidenčných nehnuteľností, teda domov a bytov, v rokoch 2014 až 2022 podľa údajov Eurostatu zvýšili o 88 percent, zatiaľ čo priemerná mzda stúpla iba o 48 percent. Rozdiel tak predstavuje 39 percent.

Na grafe vyššie však vidíme, že zatiaľ čo platy rastú lineárne a z roka na rok sa zvyšujú, ceny nehnuteľností zažívajú vzostupy a poklesy. Prepočet ešte viac skresľuje fakt, že v roku 2014 boli ceny nehnuteľností najnižšie od vypuknutia svetovej ekonomickej krízy v roku 2008. Rok 2022 bol zase rokom hojnosti, čo sa týka cien nehnuteľností. Ostatné dva roky sa ceny mierne znižujú.

Byty sú pre Slovákov aj tak veľkou investíciou

Slovensko sa ocitlo na nelichotivom prvom mieste medzi európskymi krajinami, pokiaľ ide o dostupnosť vlastného bývania. Podľa aktuálnych štatistík potrebujú Slováci na kúpu štandardného bytu s rozlohou 70 m2 v priemere až 14,1 ročných miezd. Vyplýva to z vlaňajšej správy spoločnosti Deloitte, o ktorej píše Startitup.

Tento údaj je alarmujúci, najmä keď zohľadníme, že v minulom roku stačilo na rovnaký účel 12,7 ročných miezd. Tento nárast o 1,4 ročnej mzdy za jediný rok zdôrazňuje pretrvávajúce problémy s dostupnosťou bývania na Slovensku.

Podobné výzvy však čelia aj naši susedia. V Českej republike je potrebných 13 ročných miezd na kúpu bývania, čo ich radí tesne za Slovensko. Srbsko tiež nie je ďaleko za nami, keďže tamojší obyvatelia potrebujú takmer 12 ročných miezd na vlastný domov.

Na opačnej strane spektra sa nachádzajú Belgicko a Nórsko, ktoré vynikajú svojou dostupnosťou bývania. V týchto krajinách stačí menej ako päť ročných miezd na kúpu vlastného domova, čo ich robí jednými z najdostupnejších miest na bývanie v Európe.

Keď sa pozrieme na veľké európske mestá, Oslo a Rím vynikajú svojou relatívnou dostupnosťou. Obyvatelia týchto miest potrebujú menej ako 8 ročných miezd na zaobstaranie si vlastného bývania. Bratislava, naopak, patrí medzi najmenej dostupné mestá v Európe. V slovenskom hlavnom meste je na kúpu nového štandardného bytu potrebných 14,6 ročných miezd, čím sa Bratislava umiestnila na druhom mieste hneď za Amsterdamom. Praha sa zaradila na tretie miesto, pričom jej obyvatelia potrebujú na kúpu bytu približne 13,1 ročných miezd.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.