Zdroj: Shutterstock
Podľa prieskumu OECD je počet voľných pracovných miest v Európskej únii najvyšší za posledných 10 rokov a v niektorých prípadoch dokonca prekračuje čísla pred pandémiou. Vyspelé ekonomiky krajín EÚ trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily - výrazný nedostatok kandidátov sa prejavuje najmä v krajinách ako Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, no tiež Rakúsko či Nemecko.
Aj slovenský pracovný trh hlási dlhotrvajúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, avšak podľa údajov Centrálneho registra poistencov prichádza emigráciou Slovensko priemerne o 15 – 20 000 ľudí ročne, teda každý 7 vysokoškolsky vzdelaný človek odchádza pracovať do zahraničia.
Evidentný nedostatok pracovných síl sa týka všetkých sektorov, ale najmä logistiky, výroby a automotive, ako ukázal prieskum mobility personálnej agentúry Grafton a Gi Group. Takmer 50 % pracovníkov prišlo za prácou do novej krajiny z Rumunska, Maďarska, Poľska, Talianska, Portugalska a Bulharska. Nezanedbateľný počet zahraničných pracovníkov bol tiež z Ukrajiny.
Slovenské firmy však hľadajú v súčasnosti pracovníkov pre slovenský trh predovšetkým z krajín mimo EÚ, predovšetkým z postsovietskych krajín a Ázie, ako je Gruzínsko, Moldavsko, Kazachstan či Arménsko, no tiež Filipíny alebo Bangladéš. Jedným z výrazných kritérií je totiž mzdové ohodnotenie, ktoré výrazne zaostáva za výškou západných krajín EÚ.
„Ľudia migrujúci za prácou hľadajú predovšetkým lepšie pracovné podmienky a vyššiu mzdu. Mimo pracovného prostredia sú to tiež ďalšie faktory, ako zlepšenie sociálneho statusu či viac príležitostí pre život a rodinu. Okrem toho v novom zamestnaní získajú tiež nové zručnosti, ako je rozvoj jazykových vedomostí či zvýšenie kvalifikácie a mnoho ďalších,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group pre Slovensko. Samozrejme pre Slovákov je tak atraktívnejší západ, ako domáca pôda.
Na Slovensku však nevzniká problém zdá sa až po ukončení štúdia, ale ďaleko skôr. Dlhodobý vývoj ukazuje postupný pokles kvality vzdelávania, ale aj slabší výkon univerzitného stupňa, kde sa v medzinárodných rebríčkoch slovenské vysoké školy umiestňujú výrazne horšie než univerzity v Českej republike.
To znamená, že slovenský trh práce je do veľkej miery klieštený vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. „Pre kvalitatívne nakopnutie ekonomiky je potrebné strategicky cieliť hospodársku politiku na rozvoj digitálneho a inovačného potenciálu, ktorý dáva predpoklady na dlhodobý rast. Kľúčovým prvkom v tejto snahe je najmä zameranie na vzdelanie – prispôsobenie všetkých stupňov vzdelávania pre budúce potreby trhu práce, ktorý už nebude zameraný na memorované vedomosti, ale najmä mäkké zručnosti, flexibilitu a schopnosť rýchleho učenia,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Rovnako ako ostatné európske krajiny. A preto je nutné zastaviť odliv pracovníkov a vytvoriť podmienky, aby sa aj na Slovensku oplatilo pracovať. „ Z toho dôvodu je nutné otvoriť slovenský trh práce zahraničným pracovníkom a zjednodušiť procesy získavania povolení na ubytovanie či prácu, a to najmä pre nedostatkové profesie,“ hovorí Horňák. Najdôležitejšie je však udržať doma aj našich pracovníkov.
Trh práce prechádza rapídnymi zmenami a rýchly technologický vývoj spôsobuje, že pracovné pozície, na ktorých budú súčasní školáci pracovať, ešte ani nemusia existovať. Viac než memorovanie vedomostí je tak dôležité deťom odovzdávať sociálne zručnosti ako komunikácia, práca v tíme, podporovať prirodzenú zvedavosť, prácu s (dez)informáciami a podnikateľské zručnosti. Je dôležité vzdelávací systém prispôsobiť tak, aby bola podporovaná schopnosť spájania informácií a hľadania súvislostí, keďže pracovné pozície sa stávajú čoraz komplexnejšie a často presahujú rámec jedného predmetu.
Kľúčovým faktorom pre umiestnenie na trhu práce ale je „naučiť sa učiť sa“ – teda flexibility učenia sa niečoho nového.
Nie je to o ponuke zamestnaní, ale o slušnom živote, ktorý zamestnanie môže zabezpečiť. Vyspelé západné krajiny EÚ si uvedomujú, že nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily prichádza ich ekonomika o konkurencieschopnosť a o stabilitu v podnikaní. Aj preto sa snažia prilákať nových pracovníkov flexibilnou reakciou svojich národných vlád.
Napríklad Nemecko už v roku 2021 vytvorilo pracovné podmienky, vďaka ktorým bude vedieť zaplniť 400 tisíc chýbajúcich pracovných pozícií, Poľsko uľahčuje zamestnávanie zahraničných pracovníkov vďaka flexibilnej validácii diplomov a profesných kvalifikácií, ako aj zrýchleným postupom pri vydávaní povolenia na pobyt a prácu, česká legislatívna úprava realizuje zjednodušené a rozšírené vládne programy zamerané na podporu ekonomickej migrácie. Holandsko tiež poskytuje zahraničným pracovníkom kurzy holandčiny a ďalšie školenia zamerané na všeobecné znalosti o ich krajine, ako aj trhu práce a o celej spoločnosti. U nás sa zaspala doba.
Aj vďaka takýmto programom sa podarilo stabilizovať podnikateľské prostredie a nedostatok kandidátov v kľúčových odvetviach v Nemecku (+3,3 mil. pracovníkov), Holandsku (+447 tis.) a vďaka silnému zastúpeniu slovenských občanov aj v Česku (+197 tis.).
Na Slovensko prišlo podľa analýzy mobility len 46 tisíc pracovníkov. To je dostatočná vizitka o tom, ako sa u nás pracuje a žije. „Každá národná vláda by sa mala zamerať nielen získanie zahraničnej kvalifikovanej sily, no tiež na prilákanie svojich ľudí žijúcich v zahraničí späť domov. Pretože takéto krajiny získajú v stredno- aj dlhodobom horizonte. Tí, ktorí sa vracajú, prinesú späť svoje nové skúsenosti, zručnosti aj vyššiu kvalifikáciu a odbornosť, a tým pádom budú schopní aktívne zvyšovať hodnotu ekonomík aj hospodársky rozvoj svojich krajín. Samozrejme len v prípade, ak sa im vytvoria adekvátne podmienky na návrat, čo znamená tiež lepšie životné aj pracovné podmienky a ocenenie ich práce. Pretože únik mozgov vytvára potenciálny problém nielen pre štátny rozpočet, no tiež dôchodkový systém a zdravotníctvo,“ uzatvára Martin Malo.
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
