Rok 2025 bol zlomový z pohľadu masového nasadenia umelej inteligencie naprieč odvetviami a tento trend sa naplno prejavil aj v rebríčku Allianz Risk Barometer 2026. Umelá inteligencia sa v hodnotení globálnych rizík podnikania vyšvihla na druhé miesto, čo z nej robí najväčšieho skokana tohto ročníka. Ešte pred rokom bola až na desiatej priečke, dnes ju za významné riziko považuje už 32 percent respondentov.
Takmer polovica oslovených firiem zároveň uvádza, že AI prináša ich odvetviu viac výhod než rizík, no približne pätina má opačný názor. Tento rozpor ukazuje, že podniky síce vidia potenciál technológie, no zároveň si čoraz viac uvedomujú jej tienisté stránky. Najmä v čase rýchleho nasadzovania riešení, ktoré často predbiehajú schopnosti regulácie, interného riadenia aj dostupnosť kvalifikovaných odborníkov.
Popri prudkom nástupe umelej inteligencie si svoju dominantnú pozíciu udržali kybernetické riziká. Tie sa aj v roku 2026 opäť umiestnili na prvom mieste a dosiahli najvyššie skóre v histórii prieskumu. Až 42 percent respondentov ich označilo za najväčšiu globálnu hrozbu, pričom rozdiel oproti ostatným rizikám je najväčší za posledné roky.
Kybernetické útoky ako trvalá hrozba
Kybernetické incidenty sú najväčším globálnym podnikateľským rizikom už piaty rok po sebe. Ich dlhodobá dominancia odráža rastúcu závislosť firiem od digitálnych technológií v čase, keď sa bezpečnostné hrozby, geopolitické napätie aj regulačné prostredie menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Vysokoprofilové útoky z posledných rokov ukázali, že terčom hackerov sa môžu stať firmy bez ohľadu na veľkosť či sektor.
Zatiaľ čo veľké spoločnosti v posledných rokoch výrazne investovali do kybernetickej bezpečnosti a odolnosti, menšie a stredne veľké podniky sa čoraz častejšie ocitajú v hľadáčiku útočníkov. Tieto firmy často nemajú dostatok finančných ani personálnych zdrojov na komplexnú ochranu, čo z nich robí zraniteľnejší cieľ. Riziko navyše rastie aj v dôsledku čoraz väčšej závislosti na externých dodávateľoch IT služieb a cloudových riešeniach, ktoré spracúvajú citlivé údaje a zabezpečujú kritické procesy.
Kombinácia umelej inteligencie a kybernetických hrozieb pritom vytvára nové vrstvy rizika. AI totiž nielen zlepšuje obranné mechanizmy, ale zároveň posilňuje schopnosti útočníkov, ktorí ju využívajú na sofistikovanejšie phishingové kampane, automatizované útoky či obchádzanie bezpečnostných opatrení.
Umelá inteligencia ako príležitosť
Rýchly posun umelej inteligencie na druhé miesto v rebríčku rizík odráža obavy firiem z jej nekontrolovaného rozširovania do kľúčových obchodných procesov. Generatívne modely a autonómni AI agenti sa čoraz viac využívajú v oblastiach, ktoré majú priamy dopad na zákazníkov, rozhodovanie či reputáciu spoločností.
Respondenti očakávajú, že riziká spojené s AI sa budú ďalej zintenzívňovať, najmä v oblasti zodpovednosti za škody, spoľahlivosti výstupov a kvality dát. Otázniky sa objavujú aj pri automatizovanom rozhodovaní, zaujatosti modelov, ochrane duševného vlastníctva či pri právnych dôsledkoch chýb spôsobených algoritmami.
Firmy zároveň čelia rastúcemu tlaku zo strany regulátorov aj verejnosti, aby dokázali preukázať, že majú zavedené jasné pravidlá riadenia AI. Problémom je, že tempo zavádzania technológií často predbieha schopnosť organizácií nastaviť efektívne kontrolné mechanizmy a pripraviť zamestnancov na nové typy rizík.
Geopolitika a prerušenie podnikania
Rok 2025 priniesol aj výrazné posuny v oblasti geopolitiky a medzinárodného obchodu. Nárast protekcionistických opatrení, colných sporov a obchodných obmedzení spôsobil zvýšenú neistotu v globálnej ekonomike. Regionálne konflikty na Blízkom východe, vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, napätie v južnej Ázii či občianske vojny v Afrike zostávajú významným destabilizačným faktorom aj v roku 2026.
Tieto udalosti majú priamy dopad na dodávateľské reťazce, ktoré sa podľa respondentov nachádzajú pod silným tlakom. Len malé percento firiem ich považuje za skutočne odolné. Obchodné obmedzenia sa v uplynulom roku výrazne rozšírili a zasiahli tovary v hodnote približne pätiny globálnych dovozov.
Aj preto sa prerušenie podnikania, hoci po prvýkrát v histórii vypadlo z prvej dvojky rizík, stále umiestnilo na treťom mieste. Pre mnohé firmy zostáva kľúčovou obavou, keďže je často priamym dôsledkom kybernetických útokov, geopolitických konfliktov, legislatívnych zmien či výpadkov v dodávateľských reťazcoch. Politické riziká a násilie sa v rebríčku posunuli z deviateho na siedme miesto, čo odráža rastúce obavy z nestability v rôznych častiach sveta.
Top 10 svetových rizík podnikania v roku 2026:
| Poradie 2026 | Riziko | Podiel odpovedí | Umiestnenie v roku 2025 |
|---|
| 1 | Kybernetické útoky | 42 % | 1. (38 %) |
| 2 | AI – umelá inteligencia | 32 % | 10. (10 %) |
| 3 | Prerušenie prevádzky | 29 % | 2. (31 %) |
| 4 | Zmeny v legislatíve a regulácii | 26 % | 4. (25 %) |
| 5 | Prírodné katastrofy | 21 % | 3. (29 %) |
| 6 | Klimatické zmeny | 19 % | 5. (19 %) |
| 7 | Politické riziká a násilie | 15 % | 9. (14 %) |
| 8 | Makroekonomický vývoj | 14 % | 7. (15 %) |
| 9 | Požiare a explózie | 13 % | 6. (17 %) |
| 10 | Vývoj na trhu | 13 % | 8. (14 %) |
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.