Zdroj: Shutterstock
Stretávame sa s tým v internetových diskusiách, ale aj v krčme, či doma. „Celý život som si sporil na dôchodok, tak si ho dnes zaslúžim“. Druhá časť vety je v poriadku, ale tá prvá je číre klamstvo. Mnoho Slovákov verí, že pravidelným odvádzaním peňazí do priebežného dôchodkového systému si budujú akýsi fond, z ktorého budú na dôchodku čerpať.
To je však veľmi vzdialené od pravdy. Prvý pilier funguje na priebežnom systéme, tzv. pay-as-you-go. Ten pripomína viac Ponziho schému ako sporenie. Vysvetlíme si preto, ako v skutočnosti funguje priebežný dôchodkový systém (prvý pilier) a aká je jeho budúcnosť, ak vôbec nejakú má.
V slovenskej spoločnosti je hlboko zakorenený mýtus, že počas produktívneho života si odvádzaním dôchodkového poistenia postupne vytvárame vlastnú zásobu peňazí na dôchodok. Áno, na prvý pohľad je to úplne logické: z každej výplaty odchádza určitá suma do štátneho systému, ktorý nám tieto peniaze vráti, keď raz zostarneme. Pravda je však omnoho komplikovanejšia. Najmä tzv. prvý pilier – základ dôchodkového systému na Slovensku – nie je založený na sporení, ale na priebežnom financovaní. Peniaze, ktoré dnes odvediete, nejdú na váš budúci účet, ale hneď sa použijú na vyplatenie dnešných dôchodcov.
Ako trefne poznamenal bývalý minister práce Jozef Mihál v dávnejšom rozhovore pre .týždeň: „Náš dôchodkový systém je trojpilierový. Prvý pilier spočíva v priebežnom systéme. Platíme odvody do sociálnej poisťovne a z nich sociálna poisťovňa vypláca dôchodky súčasným dôchodcom.“ Podľa neho to ani nie je poistenie, ale skôr „prietokový ohrievač“ – peniaze ním pretečú a hneď sú preč.
Pokiaľ ide o zvyšné dva piliere, tie dú sporením v pravom slova zmysle. Sú to peniaze sporiteľa, z ktorých sa nevypláca dôchodok nikomu inému.
Oficiálne sa prvý pilier označuje ako dôchodkové poistenie. Tento systém je dávkovo definovaný a priebežne financovaný, spravovaný Sociálnou poisťovňou. Funguje na princípe solidarity medzi generáciami – pracujúci posielajú odvody, ktoré sa okamžite používajú na vyplácanie dôchodkov súčasným penzistom. Neexistuje žiadna forma rezervovania či investovania týchto peňazí na budúcnosť. Takto to definuje aj samotné ministerstvo financií.
Zamestnanec odvádza 4 % zo mzdy na starobné poistenie a 3 % na invalidné. Zamestnávateľ prispieva 14 % na starobné poistenie, pričom 5 % z toho môže ísť do druhého piliera (ak je zamestnanec sporiteľom), ďalšie 3 % na invalidné a 4,75 % do rezervného fondu. Ak ste SZČO alebo firma, odvody platíte podľa iného pravidla. V praxi sa však aj tak vyberané odvody neukladajú, ale ihneď prerozdeľujú medzi dôchodcov a iných prijímateľov štátnych dávok. To znamená, že systém nemá rezervy – všetko závisí od aktuálneho výberu a schopnosti štátu udržať dostatočný príjem zo zamestnaneckých odvodov.
Aj z tohto dôvodu má Sociálna poisťovňa taký dlh, že nevládze z odvodov financovať ani dvanáste, nieto ešte trináste dôchodky. Súčasní pracujúci Slováci (ale aj pracovníci zo zahraničia) financujú penzie súčasných dôchodcov. Aj keď títo sú často presvedčení, že sú im vyplácané peniaze, ktoré za svoj život odviedli v práci, nie je to tak. Ich peniaze štát dávno vyplatil vtedajším penzistom.
Aj keď sa tvrdí, že výška dôchodku závisí od výšky odvodov, v skutočnosti systém obsahuje množstvo „mäkkých“ prvkov – koeficienty solidarity, stropy na základy a minimálne dôchodky – ktoré túto zásluhovosť významne oslabujú.
Základy dnešných dôchodkov položil Otto von Bismarck v roku 1889, keď zaviedol prvý štátny dôchodkový systém v Prusku. Išlo o priebežný systém, kde bol dôchodkový vek 70 rokov, no priemerný vek dožitia vtedy bol len 46 rokov. Tým pádom bol systém mimoriadne lacný – len málokto sa dôchodku vôbec dožil, a ak áno, čerpal ho len niekoľko rokov.
Moderný slovenský systém je s týmto historickým originálom len ťažko porovnateľný. Ako vo svojom blogu vysvetľuje ekonóm a bývalý poslanec SaS Peter Cmorej, Dnes sa ľudia dožívajú v priemere 76 rokov a súčasní dôchodcovia šli do penzie už okolo 62. roku života, tí mladší po 64. roku. To znamená, že v dôchodku strávia v priemere viac ako 14 rokov. Pritom počet dôchodcov neustále rastie, zatiaľ čo počet aktívnych pracujúcich klesá. Keby sme chceli systém prispôsobiť Bismarckovým proporciám, dôchodkový vek by musel byť okolo 85 rokov.
Ponziho schéma je nelegálny investičný model, ktorý funguje dovtedy, kým sa nájdu noví investori, z ktorých vkladov sa vyplácajú tí predchádzajúci. V istom zmysle má prvý pilier podobnú logiku – jeho existencia je podmienená tým, že stále bude dosť pracujúcich, ktorí zaplatia dôchodky tých, čo už nepracujú. Keďže sa noví platiči už neobjavujú v dostatočnom počte, systém smeruje ku kolapsu.
Je takýto priebežný dôchodkový systém typu „prietokový ohrievač“ dlhodobo udržateľný? Krátka odpoveď je nie. Dlhá odpoveď je, že za súčasných podmienok ani náhodou. Prvý pilier sa rozpadáva už teraz, v roku 2025. O nejakých 20 rokov nemusí fungovať vôbec.
Najväčším nepriateľom prvého piliera je totiž demografický vývoj. Slovensko starne rýchlejšie než väčšina krajín v EÚ. Kým dnes pripadá na jedného seniora zhruba štyri až päť pracujúcich, do roku 2050 to bude menej než dvaja. Tento pomer závislosti je známy ako tzv. „graf hokejky“ – výrazne sa zhoršuje a ohrozuje stabilitu celého systému.
Ako upozorňuje ekonóm Ján Tóth, systém je neudržateľný z viacerých dôvodov: „Rodí sa menej detí, žijeme dlhšie a do systému neprichádzajú noví pracujúci – ani z pôrodnosti, ani z migrácie.“ Dodáva, že keď sa v roku 2019 zafixoval dôchodkový vek, systém sa ešte viac predražil a prestal byť automaticky prispôsobiteľný životnej realite. Od júla 2025 je vek odchodu do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku života.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) už v roku 2020 upozornila, že na udržanie súčasnej úrovne dôchodkov by bolo potrebné zvýšiť odvody až o 13 percentuálnych bodov, alebo zásadne obmedziť výdavky na dôchodky. Súčasné opatrenia – trináste dôchodky, štedré valorizácie minimálnych dôchodkov – situáciu len zhoršili.
Dôchodkový systém na Slovensku je postavený na dôvere, že štát v budúcnosti nájde dostatok zdrojov na výplatu dôchodkov. Táto dôvera však čelí čoraz väčším skúškam. Bez systémovej reformy a bez politickej odvahy čeliť nepríjemným rozhodnutiam sa môžeme dostať do situácie, keď budúce generácie nedostanú ani to, čo dnešné – a to je problém, ktorý sa týka nás všetkých.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
