Môže si živnostník vziať péenku? Oplatí sa to vôbec?

Chrípkové obdobie si nevyberá medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Majú však tieto osoby rovnaké podmienky poberania nemocenskej dávky a na čo všetko majú nárok? Pozrite si praktický článok a vypočítajte výšku dávok pre rok 2020.

Platiť odvody a nemať nedoplatky

Na to, aby SZČO resp. živnostník mal nárok na péenku musí najprv platiť odvody do Sociálnej poisťovne alebo byť v tzv. ochrannej lehote.

Platiť odvody znamená, že živnostník má aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti. Do doby spomínaných 270 dní nemocenského poistenia sa už započítava aj akékoľvek ukončené nemocenské poistenie.

Zároveň nesmie mať samostatne zárobkovo činná osoba nedoplatky na poistnom vyššie ako 5 eur. Do úvahy sa berú nedoplatky od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorých predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná péenka. Ak teda živnostník chce poberať nemocenskú dávku, musí si skrátka uhradiť všetky nezaplatené poistné a Sociálna poisťovňa mu tak prizná nárok.

Kedy je živnostník v ochrannej lehote?

Pod ochrannou lehotou sa rozumejú tri konkrétne prípady:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia
• situácia, kedy nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní – ochranná lehota je potom toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie
• žena živnostníčka, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva – ochranná lehota je osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia

Na péenke neplatíte odvody

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené, neplatia v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské.

Ak sa živnostník vypíše na PN, ušetrí desiatky, resp. stovky eur na odvodoch. Ak však čase vzniku dočasnej práceneschopnosti nie je poistený v Sociálnej poisťovni, spravidla nemá nárok na vyplácanie PN (nemocenského).

Ak živnostníkovi uznajú nárok na nemocenskú dávku, počas tohto obdobia nie je povinný platiť ani preddavky na zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie totiž počas dočasnej PN hradí štát.  Ak by nárok na nemocenskú dávku priznaný nebol, preddavky na zdravotné poistenie si živnostník naďalej hradí vo vlastnej réžii.

Ak dočasná práceneschopnosť netrvá celý kalendárny mesiac, živnostník si musí uhradiť alikvotnú výšku odvodov do Sociálnej, ako aj zdravotnej poisťovne. Robí tak podľa počtu dní, počas ktorých nebol dočasne PN. Takže ak napríklad dočasná PN trvá od 5. januára do 31. januára, živnostník je povinný zaplatiť odvody len za 4 dni, t. j. za dni od 1. do 4. januára.

Výška nemocenskej dávky sa pre podnikateľa určuje nasledovne:

• od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu

Denný vymeriavací základ vypočítate tak, že vezmete súčet vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné v rozhodujúcom období a vydelíte ho počtom dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ nesmie presiahnuť maximálnu výšku denného vymeriavacieho základu, ktorá je pre rok 2020 ustanovená vo výške 66,6083 €.

Príklad z praxe 

Peter platil v roku 2019 nemocenské poistenie z nasledovného minimálneho vymeriavacieho základu:

• od 1. januára do 30. júna 456 eur.
• od 1. júla do 31. decembra 477 eur.

Denný vymeriavaci základ Petra vypočítame nasledovne:

• (456 eur * 6 mesiacov) + (477 eur * 6 mesiacov) / 365 dní = 5598 eur / 365 dní = 15,38 eura na deň

Nemocenská dávka na deň pre živnostníka Petra tak bude:

• 1 - 3 dni = 25 / 15,338 eur = 1,63 eura na deň
• 4 a viac dní = 15 / 15,338 eur = 3,59 eura na deň

Ako požiadať o nemocenskú dávku?

Nemocenská dávka pre živnostníka je vyplácaná zo Sociálne poisťovne, ktorú o to treba požiadať. Živnostníkovi stačí predložiť "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti", ktoré dostane od svojho lekára. Pre živnostníka sú dôležité časti II. diel – žiadosť o nemocenské a IV. diel – hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

V Sociálnej poisťovni potom živnostník odovzdá II. diel tlačiva. Ak by práceneschopnosť trvala aj ďalší kalendárny mesiac, je potrebné opäť zájsť za lekárom, ktorý vystaví tlačivo "Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti" a odovzdať ho do Sociálnej poisťovne.

Dokedy možno poberať nemocenskú dávku?

Vyplácanie nemocenskej dávky končí ukončením péenky. Ak však presahuje práceneschopnosť 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, vyplácanie nemocenskej dávky zaniká automaticky.