Zdroj: Shutterstock
Tehotné zamestnankyne ochraňuje zákonník práce. Ak však chcete, aby k vám bolo na pracovisku pristupované s ohľadom na váš zmenený zdravotný stav, musíte svoje tehotenstvo zamestnávateľovi riadne a včas písomne oznámiť, s priložením potvrdenia od vášho zamestnávateľa.
Ak si plníte svoje pracovné povinnosti, zamestnávateľ vás nemôže prepustiť. Aj v prípade, že by s vašou prácou nebol úplne spokojný, možnosti ako ukončiť pracovný pomer sú pre zamestnávateľa značne obmedzené. Prepustená tehotná zamestnankyňa môže byť len z týchto dôvodov:
Tretím výpovedným dôvodom je situácia, v ktorej by mal zamestnávateľ právo s vami skončiť pracovný pomer okamžite, a to buď za právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin alebo kvôli závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Ak druh práce, ktorý vykonávate, ohrozuje vaše tehotenstvo, musí zamestnávateľ vykonať dočasnú úpravu vašich pracovných podmienok. Pokiaľ úprava nie je možná, musíte byť dočasne preradená na inú prácu. Táto práca by však pre vás mala byť vhodná a ohodnotená rovnakým zárobkom, ako vaša doterajšia práca. V prípadoch, kedy sa vhodná práca nenájde, je možné sa dohodnúť aj na preradení na prácu iného druhu.
Zárobok za prácu, ktorú vykonávate po preradení, môže byť nižší ako zárobok za vašu doterajšiu prácu. Zákonník práce vám však v takom prípade garantuje poskytnutie príspevku na vyrovnanie rozdielu medzi vašou novou a predchádzajúcou mzdou. Podmienkou je, aby k preradeniu nedošlo z vášho zavinenia.
Medzi práce, ktorými sa tehotné ženy nesmú zamestnávať, patrí typicky napríklad:
Zákonník práce vníma ako rizikovú aj nočnú prácu. Ak pracujete v noci, môžete v tehotenstve požiadať zamestnávateľa o preradenia na dennú prácu a zamestnávateľ vám musí vyhovieť.
Pre úplnosť dodajme, že ak zamestnávateľ nemá možnosť vás preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, je povinný vám poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy.
Všeobecne platí, že ak nie je možné, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, môže zamestnávateľ pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne.
Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas (t.j. zvyčajne 40 hodín týždenne).
Ak ste však v očakávaní, nemusí vás nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času trápiť; pokiaľ vám totiž takéto rozvrhnutie pracovného času nevyhovuje, nemusíte s ním súhlasiť a zamestnávateľ to musí rešpektovať.
V prípade, že svojho zamestnávateľa požiadate o tzv. kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, musí vám zamestnávateľ vyhovieť.
Výnimkou je len situácia, keď tomu bránia vážne prevádzkové dôvody.
Redakcia
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
