Slováci zanedbávajú sporenie na dôchodok

Zamestnávateľom sa oplatí v rámci III. piliera prispievať zamestnancom len na doplnkové dôchodkové sporenie
Možností ako si v treťom pilieri sporiť na dôchodok je viacero. Najbežnejšími sú však doplnkové dôchodkové sporenie, na ktoré zamestnávateľ môže ale nemusí prispievať, ďalšou možnosťou je životné poistenie a účelové sporenie na dôchodok. Po schválení novely zákona, ktorá znamenala zníženie odvodov do druhého piliera by sa ľudia mali zamyslieť nad svojou budúcnosťou. Pretože prostriedky nasporené v treťom pilieri nesmerujú na rozdiel od prvého piliera do Sociálnej poisťovne, kde sa prerozdeľujú všetkým sporiteľom ale priamo na účet sporiteľa. 

Je tretí pilier atraktívny?
Pre zatraktívnenie III. piliera sa vláda rozhodla znovu zaviesť daňovú výhodu pre doplnkové dôchodkové sporenie. Zároveň uvažovala aj o znížení poplatkov. Daňové zvýhodnenie tretieho piliera pritom nie je žiadnou novinkou. Predošlá vláda zrušila takéto zvýhodnenie pre sporiteľov, ktorí  ročne na daniach ušetrili až 75 eur. Prostriedky na znovuzavedenie však predošlá vláda už nenašla. O nápravu sa postarala súčasná vláda, ktorá zákonom motivuje zamestnávateľov aby svojim zamestnancom prispievali na dôchodok prostredníctvom príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. To je pre nich výhodnejšie ako zvýšenie platu. Zo zvýšenej mzdy resp. výnimočnej odmeny totiž zamestnávateľ musí odvádzať sociálne odvody, ktoré ho v konečnom dôsledku vyjdú drahšie ako príspevok na DDP. To isté platí aj pre zamestnancov, ktorí by z takejto formy odmeny taktiež museli odviesť odvody a dane. Je pre nich preto výhodnejšie dostávať od zamestnávateľa príspevok na doplnkové sporenie.

Keďže v rámci tretieho piliera je možné šetriť si aj inou formou sporenie než je doplnkové dôchodkové sporenie, zvýhodnené sú aj životné poistenie a účelové sporenie na dôchodok. V praxi sú ale tieto dve formy oslobodené len od sociálnych odvodov. Ak by chcel zamestnávateľ prispievať svojmu zamestnancovi na životné poistenie či účelové sporenie, musel by z tohto príspevku odviesť 19% daň, čo by znamenalo, že si tieto príspevky nemôže odpočítať z dane. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na DDP, odvádza z tohto príspevku len zdravotné odvody, zamestnancovi v tomto prípade vyplýva povinnosť odvádzať z tohto príspevku zdravotné odvody a daň. V konečnom dôsledku je to ale stále menej než by museli odviesť pri získaní odmeny či zvýšeného platu. Výška príspevku zamestnávateľa na DDP je limitovaná. Maximálne môže zamestnanec od svojho zamestnávateľa získať príspevok do výšky 6 % zo mzdy a náhrady mzdy. Pri plate 600 eur tak zamestnanec dostane na DDP príspevok najviac vo výške 36 eur.

Koľko sa šetrí v treťom pilieri?
Tretí pilier predstavuje v porovnaní s druhým pilierom väčšie riziko nakoľko Doplnkové dôchodkové spoločnosti investujú prostriedky svojich sporiteľov aj do dlhopisov zadlžených krajín. Medzi tieto krajiny patria napr. Grécko, Španielsko či Taliansko. Poplatky platené DDS- tiam sú porovnateľné s rizikom, ktorému sú peniaze vo fondoch Doplnkových spoločností vystavené. Podľa týchto spoločností sa tieto poplatky nedajú porovnávať s poplatkami do druhého piliera. Neoplatí sa prestup z jednej Dôchodkovej spoločnosti do druhej keďže pri odchode musí sporiteľ zaplatiť 5% z aktuálnej hodnoty svojich peňazí na dôchodkovom účte. Pri výške dôchodkového účtu 1000 eur by musel sporiteľ pri prestupe zaplatiť pôvodnej DDS sumu 50 eur. Minulý rok si v treťom pilieri sporilo viac ako 860 tisíc účastníkov. Väčšej obľube sa tešili malé fondy so špecializovanou investičnou stratégiou. Veľké univerzálne fondy stratili určitý počet svojich sporiteľov. K 31.12.2011 predstavovala výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov -2,8%, čo spôsobilo prepad cien aktív na finančných trhoch.

Celkovo sa ziskovosť Doplnkových dôchodkových spoločností v minulom roku zvýšila o 36% a spoločnosti DD sporenia v súčte zaznamenali zisk vo výške 5,9 milióna eur. V porovnaní so Slovenskom si v Česku v treťom pilieri sporí podstatne viac ľudí, jedná sa o viac než 4,6 milióna účastníkov. Ročne si takto Česi nasporia prostriedky v hodnote 1% HDP. Na rozdiel od Slovenska kde funguje aj druhý pilier, v Česku  začne fungovať až od budúceho roka. To bude znamenať, že u našich západných susedov si ročne našetria na dôchodky o niečo viac. Na druhej strane na Slovensku po si po zavedení novely zákona, kedy sa znižovalo percento odvodov do  druhého piliera nasporíme podstatne menej. V prepočte na HDP to bude v roku 2013 len 0,4 % HDP, naopak v Česku toto číslo podľa SAV porastie až na 1,4% HDP.