Predávate majetok získaný od rodičov? Na toto pozor, inak vás to vyjde draho

Mnoho ľudí si pomáha k vlastnému bývaniu tým, že na jeho kúpu či rekonštrukciu použije financie získané z prevodu majetku po predkoch. Takýto zámer ale môže skrývať jedno riziko, ktoré niekedy vypláva na povrch až vtedy, keď sú peniaze od kupujúcich už dávno spotrebované.

Kontrola listu vlastníctva nestačí: pri preverovaní treba ísť do hĺbky

Ak plánujete speňažiť majetok nadobudnutý od rodičov či prarodičov, určite si skontrolujte dokumenty, na základe ktorých sa dostal do ich vlastníctva. Pokiaľ ide o pozemky či stavby, ktoré prechádzali z generácie na generáciu dedením, zbystrite pozornosť. V dedičských dohodách (a to aj tých, ktoré boli uzatvorené v pomerne nedávnej minulosti) totiž môžete objaviť klauzulu o výplate tzv. ustupujúcich dedičov.

Ide o dojednanie, ktoré zvyčajne nadväzuje na to, že výlučným vlastníkom niektorých vecí z pozostalosti sa formálne stáva len jeden z dedičov. Uvedenému dedičovi sa zároveň stanovuje povinnosť, že pokiaľ v budúcnosti zdedené veci predá, musí sa o cenu rozdeliť s ustupujúcimi dedičmi, a to podľa veľkosti ich zákonných dedičských podielov. Dojednania sa môžu v praxi čiastočne líšiť, vždy však smerujú k tomu, že zo speňaženia či výnosu z dedičstva musia mať úžitok všetci dediči.

Spory o záväznosť dojednania pre právnych nástupcov dediča

Dojednanie o výplate ustupujúcich dedičov môže v rodine poriadne zamiešať karty, pretože sa pomerne často neberie do úvahy. Dôvodom býva aj to, že zdedenú nehnuteľnosť nemusí predávať pôvodný účastník dedičskej dohody, ale jeho deti či vnuci, ktorí o nutnosti vyplatiť ostatných dedičov vôbec netušia. Uvedenú povinnosť totiž nenájdete zapísanú na príslušnom liste vlastníctva. Nahnevaní príbuzní teda spravidla klopú na dvere právneho nástupcu účastníka dedičskej dohody až vtedy, keď sa dozvedia, že vec z pozostalosti bola predaná; neraz to býva aj celé mesiace od úhrady kúpnej ceny.

Z právneho hľadiska niet nijakého sporu o tom, že záväzok z dohody platí pre všetkých jej účastníkov. Je však spravodlivé, aby vás ako právneho nástupcu pôvodného dediča zaväzovala dohoda, o ktorej existencii ani nemusíte vedieť? Aj túto otázku v minulosti rozlúskol Najvyšší súd SR.

V spore, ktorý sa z hľadiska vyššie uvedenej problematiky pokladá za prelomový, riešil prípad dedičov po účastníkovi dedičskej dohody vyplývajúcej z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline. Najvyšší súd v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 5 Cdo 96/2000 (zverejnenom v zbierke pod číslom R 45/2005) vyslovil stanovisko, že ak niektorí dediči v zmysle dedičskej dohody prenechajú svoj podiel na dedičstve inému a takéto ustúpenie si vykompenzujú dohodou o rozdelení výťažku zo speňaženia prenechaného dedičstva, je zrejmé, že z pozostalosti chcú dostať spravodlivý podiel. Svojej čiastky sa teda touto dohodou nechcú zbaviť a preto zaväzuje aj ich právnych nástupcov.

Nejde len o výťažok z predaja; súdy riešia aj podiely z nájomného či zhodnotenie dedičstva 

Ako už bolo uvedené vyššie, plnenie v prospech ustupujúcich dedičov môže byť v dedičských dohodách dojednané rôzne. Svedčí o tom aj rozhodovacia činnosť súdov. V konaní vedenom pred Krajským súdom Trnava pod sp.zn. 26Co/11/2019 bol napríklad priznaný podiel na nájomnom získanom zo zdedených pozemkov; dojednanie v dedičskej dohode v danom prípade zakladalo „právo na výnos z pozemkových nehnuteľností vo výške zákonného dedičského podielu“.

K zložitosti vzťahov vznikajúcich z klauzúl o rozdelení peňažného prospechu z dedičstva medzi dedičov prispieva aj skutočnosť, že o zdedenú vec sa spravidla až do jej prevodu na 3. osobu stará len dedič, ktorý je evidovaný ako jej výlučný vlastník. Často ho to stojí nielen nemalé úsilie, ale aj nezanedbateľné množstvo peňazí. Ak je vďaka tomu nehnuteľnosť postupne zveľaďovaná, môže takýto vklad značne navýšiť kúpnu cenu, o ktorú sa musí v prípade speňaženia podeliť s ostatnými dedičmi. 

Súdy by mali takéto investície v sporoch medzi dedičmi (či ich právnymi nástupcami) zohľadňovať. Uvedené stanovisko vyslovil napríklad Krajský súd Trenčín v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 6Co/247/2014. Upozornil, že by bolo v rozpore so spravodlivosťou, ak by sa pri posudzovaní nároku na vyplatenie podielu nebralo do úvahy aj majetkové právo dediča na vydanie investícií, ktoré vďaka zhodnoteniu zdedeného majetku zvýšili jeho trhovú cenu.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.