Slovenské firmy aj v októbri bankrotujú ako na bežiacom páse a štátu po sebe zanechávajú kolosálne dlhy v miliónoch eur mesiac čo mesiac. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau sa v októbri 2025 so svojím podnikaním rozlúčilo presne 29 firiem. Celkovo po sebe zanechali dlh voči štátu viac než 12,2 milióna eur. Najväčším hriešnikom sa stala spoločnosť, ktorú si pamätáme najmä v spojitosti s Ladislavom Bašternákom – N-BONAPARTE, s.r.o., známa z realitného projektu Bonaparte, ktorá štátu dlhuje vyše 2,4 milióna eur.
Milióny eur, ktoréštát už asi neuvidí
Z hľadiska celkovej výšky záväzkov dominujú nedoplatky voči Finančnej správe. Daňová správa eviduje až 11,8 milióna eur. Sociálna poisťovňa má pohľadávky vo výške 339-tisíc eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer 93-tisíc. Štyri firmy prekročili miliónovú hranicu záväzkov, dve dokonca dvojmiliónovú.
Kým N-BONAPARTE si prvenstvo vyslúžila výškou dlhu, z pohľadu tržieb a zamestnancov bola najsilnejšia spoločnosť METAL Machinery, s.r.o. zo Žilinského kraja. Firma pôsobila od roku 2009 a v najlepších časoch, konkrétne v roku 2020, dosahovala tržby cez 3,6 milióna eur. V roku 2024 však spadla len na približne milión. Podobný príbeh zažil aj Eurotransport SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave a poľským pozadím – firma bola v roku 2020 v zisku s obratom 5,5 milióna eur, no neskôr prestala zverejňovať účtovné závierky a dnes je po nej len konkurzový zápis. Na daňovom úrade zanechala sekeru viac ako 2 milióny eur.
Medzi ďalšími „ťažkotonážnymi“ bankrotmi nechýba Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., s daňovým nedoplatkom vyše 1,8 milióna eur, či firma YETTI, s.r.o. z Dolného Dubového, ktorá štátu dlhuje cez 1,5 milióna eur.
Štatistiky nemusia byť presné kvôli novému systému
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšie bankrotujú eseročky, v októbri ich bolo 26 z celkových 29 prípadov. Tri zbankrotované spoločnosti boli akciovky. Len jedna firma nemala žiadnych zamestnancov, väčšina zvyšných evidovala menej ako desať. U väčšiny subjektov sa však presný počet zamestnancov nepodarilo zistiť.
Z regionálneho pohľadu vedie rebríček konkurzov Bratislavský kraj s jedenástimi prípadmi. Nasleduje Košický kraj so štyrmi. V Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji boli po tri konkurzy, v Žilinskom a Trenčianskom po dva a Nitriansky kraj uzatvára zoznam s jediným prípadom.
Z hľadiska sektorov dominovali firmy z veľkoobchodu, maloobchodu a priemyslu, po šesť konkurzov v každej kategórii. Zároveň bolo v októbri začatých 12 nových konkurzných konaní, no až 26 vyhlásených konkurzov bolo zrušených a 11 ďalších sa zastavilo pre nedostatok majetku.
Začiatkom októbra vstúpila do platnosti aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá priniesla nový insolvenčný register s názvom REPLIK. Ten nahradil doterajší Register úpadcov. Všetky rozhodnutia sú teraz zverejňované priamo v tomto novom systéme, čo však prinieslo aj technické problémy – duplicitné zverejňovanie, zmeny dátumov a dokonca aj chýbajúce rozhodnutia. Ako upozorňuje analytička Jana Marková z CRIF, práve tieto nedostatky môžu dočasne skresliť štatistiky.
Komplexné dáta o konkurzoch, reštrukturalizáciách a iných ekonomických ukazovateľoch sú dostupné v systéme CRIBIS, ktorý CRIF pravidelne aktualizuje a sprístupňuje odborníkom aj verejnosti.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.