Zdroj: Shutterstock
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje na vážne nedostatky v adresnosti sociálneho systému na Slovensku. V najnovšej analýze vyčíslila, že štát by teoreticky mohol ušetriť viac až miliardu eur ročne, ak by plošnú pomoc nahradili cielené dávky určené len nízkopríjmovým domácnostiam. V čase, keď verejný dlh presahuje 57 % HDP a smeruje k hranici 110 %, ide podľa RRZ o nevyhnutnú reformu.
Analytici Norbert Švarda, Viktor Novysedlák a Zuzana Siebertová poukazujú na to, že systém dávok, príspevkov a podpôr mimo rámca sociálneho a zdravotného poistenia predstavuje výdavky vo výške približne 4,3 miliardy eur. Problém systému dávok na Slovensku je podľa analytikov najmä neadresnosť, teda to, že dávky sa vyplácajú plošne bez ohľadu na ostatné príjmy adresátov. Najviac to podľa analytikov vidno na rodinných prídavkoch, ale aj na 13. dôchodkoch.
RRZ identifikovala viacero opatrení prijatých v posledných rokoch ako málo efektívne z hľadiska ich dosahu na zraniteľné skupiny. Medzi najkritickejšie zaraďuje prídavky na deti a tzv. prorodinný balíček z roku 2022. Štát v súčasnosti vypláca 60 eur mesačne na každé dieťa, bez ohľadu na príjem rodičov. Takýto systém však podľa RRZ znamená vysoké výdavky, ktoré často neplnia svoj pôvodný sociálny účel.
„Na 30 percent rodín s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 mld. eur, čo je v relatívnom vyjadrení len mierne viac ako 1,7 mld. eur vynakladaných na 40 percent rodín nachádzajúcich sa v strede príjmovej distribúcie a tiež len o málo viac ako 1,1 mld. eur pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom,“ píše v článku analytik Viktor Novysedlák.
Zavedením príjmového testovania by bolo podľa Rady možné len na tomto jednom prídavku usporiť viac ako 300 miliónov eur ročne, pričom pomoc by zostala zachovaná pre nízkopríjmové rodiny. Opatrenia s nízkou adresnosťou zbytočne zaťažujú verejné financie bez adekvátneho prínosu.
„Viacero opatrení zavedených v posledných rokoch sa vyznačuje nízkou adresnosťou a nedostatočným cielením, čo má za následok vyššie náklady pre verejné financie bez adekvátneho prínosu pre zraniteľné skupiny obyvateľstva,“ uvádza sa v analýze RRZ.
Jedným z najvýraznejších príkladov neadresného prístupu je vyplácanie 13. dôchodkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ide o opatrenie, ktoré neberie do úvahy výšku dôchodku jednotlivca, a preto ho dostávajú rovnakou sumou aj dôchodcovia s nadpriemernými príjmami. V roku 2023 predstavovali výdavky na 13. dôchodky viac ako 800 miliónov eur, pričom tento výdavok nebol nijako zacielený na nízkopríjmových seniorov.
RRZ zdôrazňuje, že ak by sa 13. dôchodky vyplácali adresne – teda len tým dôchodcom, ktorí poberajú penzie pod určitou hranicou – mohlo by to znamenať úsporu v stovkách miliónov eur ročne, bez toho, aby sa znížila sociálna ochrana najzraniteľnejších skupín. Takýto prístup by navyše zlepšil dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zvýšil spravodlivosť celého dôchodkového systému.
V období, keď sa dlh Slovenska nachádza nad hranicou 57 % HDP, a teda prekračuje niekoľko úrovní tzv. dlhovej brzdy, sa podľa Rady prijímali rozhodnutia, ktoré situáciu ešte zhoršovali. Ak sa nezmení spôsob nastavovania sociálnych opatrení, verejný dlh môže v nasledujúcich desaťročiach prekročiť úroveň 110 % HDP, čím by sa Slovensko dostalo do vážnych finančných problémov.
Rada zároveň kritizuje, že aj v čase zhoršujúcich sa verejných financií boli prijímané rozhodnutia, ktoré neboli fiškálne zodpovedné. Konkrétne poukazuje na masívne rozšírenie prídavkov a daňových bonusov, ktoré v kombinácii s infláciou a rastom cien spôsobili výrazný rast výdavkov, no bez dostatočného sociálneho efektu.
Alternatívou by podľa RRZ bolo zavedenie adresných nástrojov, ktoré sú bežné v iných krajinách EÚ. Napríklad v Holandsku, Nemecku či Írsku sa sociálne dávky viažu na príjmy domácnosti a podliehajú pravidelnému preverovaniu majetku.
RRZ odporúča prehodnotiť plošné vyplácanie sociálnych dávok a zamerať sa na ich cielenie. V analýze zároveň apeluje na potrebu politickej odvahy pri zavádzaní zmien, ktoré by mohli priniesť úsporu verejných zdrojov bez toho, aby utrpeli zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Zavedenie vyššej adresnosti v sociálnom systéme považuje Rada za nevyhnutný krok k stabilizácii verejných financií a zvýšeniu spravodlivosti v prerozdeľovaní štátnej pomoci.
Hľadáte najvýhodnejšie PZP? Poradíme vám!
Pomôžeme vám nájsť PZP, ktoré vám poskytne najlepšiu ochranu za najnižšiu cenu.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
