Zdroj: Shutterstock
Napr. Slovensko znížilo od roku 1999 do roku 2007 daňové zaťaženie (v % HDP) o 5,8 %, naopak Cyprus zvýšil o 13,6 %. Kde je daňové zaťaženie najnižšie?
Dane výrazným spôsobom ovplyvňujú ekonomiku všetkých členských krajín Európskej únie, výška daňových sadzieb je však mimo stanovených minimálnych hodnôt u DPH či spotrebných daní úplne v kompetencii jednotlivých členských krajín. Rozdiely tak sú obrovské. Na Slovensku tvorí celková miera zdanenia 29,7 % k HDP a v Dánsku a ďalších krajinách Škandinávie 49,5 % . Podľa niekoľkých prieskumov však patria Škandinávci medzi najspokojnejších Európanov so svojim životom a životným štýlom.
Moderné je dane znižovať
Do celkového daňového zaťaženia sa počítajú všetky dane vrátane odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení. Väčšina krajín od roku 1999 do roku 2007 znížila svoje daňové zaťaženie. Touto cestou sa vydali aj krajiny Škandinávie a podľa údajov za rok 2007 nebolo v žiadnej krajine daňové zaťaženie vyššie než 50 % k HDP. Znižovanie daní má však v Európe svoje limity. Sociálna politika je tu najprepracovanejšia na svete, z tohto dôvodu tu nemôžu byť dane nikdy na tak nízkej úrovni ako v USA, Kanade, či Austrálii. Zníženie daní (tj. príjmovej stránky), musí byť súčasne sprevádzané znížením výdavkovej stránky štátu.
Aké sú daňové vyhliadky v najbližších rokoch?
Ďalšie znižovanie daní sa nedá v najbližších rokoch z dôvodu hospodárskej krízy príliš očakávať. Väčšina európskych krajín má totiž problémy s rozpočtom. Keď zažívali členské krajiny EU hospodársky rast, bol daňový výnos štátov dostatočný aj pri nižších sadzbách jednotlivých daní. Mzdy a platy občanov, zisky firiem a výnos z DPH boli dostatočne vysoké a pri nižších sadzbách dane plynul do štátnej pokladne dostatok finančných zdrojov. Štátne výdavky boli súčasne nižšie, napr. miera nezamestnanosti sa vo väčšine krajín pohybovala okolo 5 %. Výdavky na podporu v nezamestnanosti a ďalšie sociálne dávky tak boli nižšie. Súčasná ekonomická a sociálna situácia je v Európe vzhľadom ku kríze iná. Napr. v susednom Nemecku došlo v tomto roku ku zvýšeniu hornej sadzby pri dani z príjmov fyzických osôb z 42 % na 45 %. Rovnakou cestou sa chcú vydať aj ďalšie krajiny.
Zdanenie v Českej republike je podpriemerné
Z priloženej tabuľky za rok 2007 vidíme, že celkové zdanenie v Českej republike je 11. najnižšie zo všetkých členských krajín Európskej únie. Predovšetkým priame dane sú u našich susedov nízke. Vysoké zostáva sociálne a zdravotné poistenie, napriek tomu, že od tohto roku došlo k zníženiu sadzby sociálneho poistenia plateného zamestnancom z 8 % na 6,5 % a zníženie sadzby sociálne poistenia plateného zamestnávateľom z 26 % na 25 %. Sociálne a zdravotné poistenie tak zostáva v Českej republike jedno z najvyšších v Európskej únii. V súhrne tvoria celkové odvody (platené zamestnancom aj zamestnávateľom) na sociálne a zdravotné poistenie 45 % (ešte v roku 2008 to bolo dokonca 47,5 %).
Najnižšie daňové zaťaženie je na Slovensku
Celkové daňové zaťaženie na Slovensku tvorí 29,7 % HDP, čo je najnižšia hodnota zo všetkých členských krajín EU. Dôvody sú dva: nízke daňové sadzby a vysoký rast HDP na Slovensku v rokoch 2004 až 2007. Od 1. januára 2004 platí nový daňový systéme so zavedenou rovnou 19 % sadzbou pre daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty. Napriek tomu, že je na Slovensku vyššia sadzba rovnej dane než v Českej republike (15 %), odvedú Slováci na dani z príjmu fyzických osôb menej než Česi.
Hlavným dôvodom je iný spôsob výpočtu dane. Na Slovensku je daňovým základom iba hrubá mzda zamestnanca, v Českej republike je to tzv. „superhrubá mzda“ (tj. hrubá mzda zvýšená o odvody na sociálnom a zdravotnom poistení platenom zamestnávateľom). Súčasne je na Slovensku aj vyššia odpočítateľná položka na poplatníka. Odvody na dani z príjmu fyzických osôb sú tak na Slovensku veľmi nízke.
Ďalšou výhodou je, že na Slovensku sú zákonné stropy pre odvod sociálneho a zdravotného poistenia nastavené pre nižší príjem než v Českej republike ( v tomto roku je maximálny vymeriavací základ pre odvod zdravotného a sociálneho poistenia čiastka 1 130 640 Kč, čo v priemere odpovedá priemernej mesačnej mzde 94 220 Kč). Z toho dôvodu je čistá mzda občanov poberajúcich nadštandardné nadpriemerné mzdy na Slovensku ešte o niečo nižšia než v Českej republike. Reformou bola ďalej na Slovensku zrušená daň darovacia, daň z dedičstva a z prevodu nehnuteľnosti. Sadzby dane z nehnuteľnosti na Slovensku patria medzi jedny z najnižších. Napriek tomu však Slovensko nie je považované za európsky daňový raj.
Daňové zaťaženie v členských krajinách OECD (v % HDP, údaje za rok 2007)
| Krajina | 1999 | 2007 | Zmena |
|---|---|---|---|
| Slovensko | 35,5 | 29,7 | -5,8 |
| Rumunsko | 31,7 | 30,1 | -1,6 |
| Litva | 31,9 | 30,2 | -1,7 |
| Lotyšsko | 32,3 | 30,7 | -1,6 |
| Írsko | 33,1 | 32,5 | -0,6 |
| Estónsko | 32,7 | 33,2 | 0,5 |
| Bulharsko | 30,6 | 34,2 | 3,6 |
| Grécko | 35,4 | 34,4 | -1,0 |
| Poľsko | 34,9 | 34,6 | -0,3 |
| Malta | 28,7 | 36,1 | 7,4 |
| Česko | 34,1 | 36,9 | 2,8 |
| Luxembursko | 39,2 | 37,6 | -1,6 |
| Portugalsko | 34,8 | 37,8 | 3,0 |
| Veľká Británia | 37,5 | 37,9 | 0,4 |
| Španielsko | 34,4 | 37,9 | 3,5 |
| Slovinsko | 38,4 | 38,4 | 0,0 |
| Holandsko | 41,5 | 39,7 | -1,8 |
| Maďarsko | 39,2 | 39,9 | 0,7 |
| Nemecko | 43,2 | 40,8 | -2,4 |
| EU-27 | 42,0 | 40,9 | -1,1 |
| EA-16 | 42,8 | 41,6 | -1,2 |
| Cyprus | 28,0 | 41,6 | 13,6 |
| Fínsko | 46,1 | 43,1 | -3,0 |
| Taliansko | 42,9 | 43,3 | 0,4 |
| Rakúsko | 46,2 | 43,6 | -2,6 |
| Nórsko | 42,3 | 43,7 | 1,4 |
| Francúzsko | 46,7 | 45,0 | -1,7 |
| Belgicko | 47,6 | 46,1 | -1,5 |
| Švédsko | 52,4 | 48,9 | -3,5 |
| Dánsko | 50,9 | 49,5 | -1,4 |
zdroj: Eurostat, Statistics in Focus 43/2009, Tax revenue in the European Union
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
