EU – ktoré štáty dane znižujú a ktoré zvyšujú?

Napr. Slovensko znížilo od roku 1999 do roku 2007 daňové zaťaženie (v % HDP) o 5,8 %, naopak Cyprus zvýšil o 13,6 %. Kde je daňové zaťaženie najnižšie?

Dane výrazným spôsobom ovplyvňujú ekonomiku všetkých členských krajín Európskej únie, výška daňových sadzieb je však mimo stanovených minimálnych hodnôt u DPH či spotrebných daní úplne v kompetencii jednotlivých členských krajín. Rozdiely tak sú obrovské. Na Slovensku tvorí celková miera zdanenia 29,7 % k HDP a v Dánsku a ďalších krajinách Škandinávie 49,5 % . Podľa niekoľkých prieskumov však patria Škandinávci medzi najspokojnejších Európanov so svojim životom a životným štýlom.

Moderné je dane znižovať

Do celkového daňového zaťaženia sa počítajú všetky dane vrátane odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení. Väčšina krajín od roku 1999 do roku 2007 znížila svoje daňové zaťaženie. Touto cestou sa vydali aj krajiny Škandinávie a podľa údajov za rok 2007 nebolo v žiadnej krajine daňové zaťaženie vyššie než 50 % k HDP. Znižovanie daní má však v Európe svoje limity. Sociálna politika je tu najprepracovanejšia na svete, z tohto dôvodu tu nemôžu byť dane nikdy na tak nízkej úrovni ako v USA, Kanade, či Austrálii. Zníženie daní (tj. príjmovej stránky), musí byť súčasne sprevádzané znížením výdavkovej stránky štátu.

Aké sú daňové vyhliadky v najbližších rokoch?

Ďalšie znižovanie daní sa nedá v najbližších rokoch z dôvodu hospodárskej krízy príliš očakávať. Väčšina európskych krajín má totiž problémy s rozpočtom. Keď zažívali členské krajiny EU hospodársky rast, bol daňový výnos štátov dostatočný aj pri nižších sadzbách jednotlivých daní. Mzdy a platy občanov, zisky firiem a výnos z DPH boli dostatočne vysoké a pri nižších sadzbách dane plynul do štátnej pokladne dostatok finančných zdrojov. Štátne výdavky boli súčasne nižšie, napr. miera nezamestnanosti sa vo väčšine krajín pohybovala okolo 5 %. Výdavky na podporu v nezamestnanosti a ďalšie sociálne dávky tak boli nižšie. Súčasná ekonomická a sociálna situácia je v Európe vzhľadom ku kríze iná. Napr. v susednom Nemecku došlo v tomto roku ku zvýšeniu hornej sadzby pri dani z príjmov fyzických osôb z 42 % na 45 %. Rovnakou cestou sa chcú vydať aj ďalšie krajiny.

Zdanenie v Českej republike je podpriemerné

Z priloženej tabuľky za rok 2007 vidíme, že celkové zdanenie v Českej republike je 11. najnižšie zo všetkých členských krajín Európskej únie. Predovšetkým priame dane sú u našich susedov nízke. Vysoké zostáva sociálne a zdravotné poistenie, napriek tomu, že od tohto roku došlo k zníženiu sadzby sociálneho poistenia plateného zamestnancom z 8 % na 6,5 % a zníženie sadzby sociálne poistenia plateného zamestnávateľom z 26 % na 25 %. Sociálne a zdravotné poistenie tak zostáva v Českej republike jedno z najvyšších v Európskej únii. V súhrne tvoria celkové odvody (platené zamestnancom aj zamestnávateľom) na sociálne a zdravotné poistenie 45 % (ešte v roku 2008 to bolo dokonca 47,5 %).

Najnižšie daňové zaťaženie je na Slovensku

Celkové daňové zaťaženie na Slovensku tvorí 29,7 % HDP, čo je najnižšia hodnota zo všetkých členských krajín EU. Dôvody sú dva: nízke daňové sadzby a vysoký rast HDP na Slovensku v rokoch 2004 až 2007. Od 1. januára 2004 platí nový daňový systéme so zavedenou rovnou 19 % sadzbou pre daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty. Napriek tomu, že je na Slovensku vyššia sadzba rovnej dane než v Českej republike (15 %), odvedú Slováci na dani z príjmu fyzických osôb menej než Česi.

Hlavným dôvodom je iný spôsob výpočtu dane. Na Slovensku je daňovým základom iba hrubá mzda zamestnanca, v Českej republike je to tzv. „superhrubá mzda“ (tj. hrubá mzda zvýšená o odvody na sociálnom a zdravotnom poistení platenom zamestnávateľom). Súčasne je na Slovensku aj vyššia odpočítateľná položka na poplatníka. Odvody na dani z príjmu fyzických osôb sú tak na Slovensku veľmi nízke.

Ďalšou výhodou je, že na Slovensku sú zákonné stropy pre odvod sociálneho a zdravotného poistenia nastavené pre nižší príjem než v Českej republike ( v tomto roku je maximálny vymeriavací základ pre odvod zdravotného a sociálneho poistenia čiastka 1 130 640 Kč, čo v priemere odpovedá priemernej mesačnej mzde 94 220 Kč). Z toho dôvodu je čistá mzda občanov poberajúcich nadštandardné nadpriemerné mzdy na Slovensku ešte o niečo nižšia než v Českej republike. Reformou bola ďalej na Slovensku zrušená daň darovacia, daň z dedičstva a z prevodu nehnuteľnosti. Sadzby dane z nehnuteľnosti na Slovensku patria medzi jedny z najnižších. Napriek tomu však Slovensko nie je považované za európsky daňový raj.

Daňové zaťaženie v členských krajinách OECD (v % HDP, údaje za rok 2007)

zdroj: Eurostat, Statistics in Focus 43/2009, Tax revenue in the European Union