Od prvého januára 2015 platí na Slovensku minimálna mzda na úrovni 380 eur. Oproti roku 2014 predstavuje  jej nárast až o takmer 8 % : 28 eur. V predchádzajúcich rokoch rástla minimálna mzda približne o 10 eur každý rok.
   Zaujíma vás vývoj minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2004? Jej vývoj nájdete na našich stránkach venovaných tejto problematike: 
 Minimálna mzda v rokoch 2004 až 2015
 Aj vďaka tomu výraznejšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy  sa Slovensko postupne posúva medzi krajiny s vyššou minimálnou mzdou.  Eurostat (Európsky štatistický úrad) porovnáva 27 európskych krajín.  V porovnaní krajín od najnižšej po najvyššiu minimálnu mzdu sa Slovensko umiestnilo na 11. pozícii, za Českou republikou a Maďarskom.
 Minimálna mzdav krajinách strednej Európy sa pohybuje na úrovni jednej tretiny priemernej mzdy. V krajinách západnejEurópy sa úroveňminimálnej mzdy blíži k polovici úrovne priemernej mzdy.
Počet zamestnancov, ktorí poberajú mzdu najviac na úrovni minimálnej mzdy sa krajina od krajiny líši. Ako uvádza Eurostat, z pracujúcej populácie poberá na minimálnu mzdu na Slovensku len malé percento zamestnancov zamestnaných na plný pracovný úvazok.
Vačšina zamestnancov tak poberá príjem vyšší ako je minimálna mzda.
Tabuľka: Minimálna mzda v krajinách Európy a USA a jej podiel na priemernej hrubej mzde
  
   | Krajina | Mesačná minimálna mzda v eur | Podiel minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde | Zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu alebo menej | 
| Albánsko | 157 | -- | -- | 
  | Bulharsko | 184 | 39,0 % | 3,4 % | 
  | Macedónsko | 214 | -- | -- | 
  | Rumunsko | 218 | 35,8 % | 4,4 % | 
  | Srbsko | 235 | 44,4 % | -- | 
  | Čierna Hora | 288 | -- | -- | 
  | Lotyšsko | 300 | 47,3 % | 13,7 % | 
  | Česká republika | 332 | 32,6 % | 2,3 % | 
  | Maďarsko | 333 | 45,1 % | 4,4 % | 
  | Litva | 360 | 42,1 % | 11,8 % | 
  | Slovensko | 380 | 36,9 % | 4,7 % | 
  | Estónsko | 390 | 34,6 % | 3,8 % | 
  | Chorvátsko | 396 | 36,4 % | 9,2 % | 
  | Poľsko | 410 | 44,3 % | 9,9 % | 
  | Turecko | 424 | 50,0 % | 42,9 % | 
  | Portugalsko | 589 | 43,1 % | 3,1 % | 
  | Grécko | 684 | 50,1 % | 2,0 % | 
  | Malta | 720 | 46,3 % | 3,6 % | 
  | Španielsko | 757 | 34,3 % | 0,2 % | 
  | Slovinsko | 791 | 51,4 % | 19,2 % | 
  | USA | 1 035 | 30,3 % | -- | 
  | Veľká Británia | 1 379 | 40,1 % | 3,8 % | 
  | Francúzsko | 1 458 | 47,8 % | 9,2 % | 
  | Írsko | 1 462 | 41,6 % | 9,2 % | 
  | Nemecko | 1 473 | -- | -- | 
  | Holandsko | 1 502 | 43,4 % | 3,7 % | 
 | Belgicko | 1 502 | 44,7 % | -- | 
  | Luxembursko | 1 923 | 47,7 % | 10,2 % | 
  
Zdroj: Eurostat, údaje platné k 1.1.2015 
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.