Mihálova finta na nové mikroodvody: Legálny spôsob, ako ich neplatiť

Nové odvody a mikroodvody vydesili všetkých živnostníkov na Slovensku. Mnohí začali uvažovať o prechode na s.r.o., alebo rovno svoju živnosť ukončia. Bývalý minister práce a dnes daňový a odvodový expert Jozef Mihál však v rozhovore pre SME odhalil medzeru, ktorú by mnohí mohli využiť. Je však len zrejme otázka času, kedy túto dieru niekto zalepí. 

„Je to jeden spôsob, ale pre malých to nie je ideálne. Pre nich existuje iné riešenie. Nerád to hovorím, lebo keď som kedysi upozornil na podobnú medzeru pri daňovom bonuse na deti, rýchlo ju zalátali, dokonca retroaktívne. No poviem to. Je to jednoduché a mnohí na to prišli,“ hovorí Mihál.

Prejsť na s.r.o sa neoplatí každému

Bývalý minister práce Jozef Mihál, ktorý je dlhé roky považovaný za odborníka na zákonník práce a daňovo-odvodový systém, opäť upozorňuje na legálne cestičky, ako sa pri menších príjmoch vyhnúť vysokým odvodom. Zdôrazňuje, že nejde o nabádanie na obchádzanie zákona, ale o využitie možností, ktoré aktuálne platné pravidlá ponúkajú.

Mnohí živnotníci si dnes zakladajú eseročky v nádeji, že sa tak vyhnú plateniu odvodov. To však podľa Mihála nie je univerzálnym riešením pre každého. „Eseročka je výhodná, keď je živnosť rozbehnutá a človek zarába vysoko nad 30-tisíc eur ročne,“ vysvetľuje. V prípade, že príjmy podnikateľa presahujú 50-tisíc eur ročne, stáva sa platiteľom DPH a prichádza o výhodu paušálnych výdavkov. Práve vtedy má zmysel premýšľať nad prechodom na s. r. o.

Naopak, ak ide o drobnú činnosť s príjmami v desiatkach či stovkách eur mesačne, zakladanie eseročky sa nemusí vyplatiť. Okrem poplatkov za založenie firmy totiž treba rátať aj s pravidelnými výdavkami za účtovníctvo, ktoré sa pohybujú od 50 do 100 eur mesačne, pričom ročné náklady na prevádzku sa tak môžu vyšplhať aj nad 500 eur. Navyše, firma sa vystavuje vyššiemu riziku kontroly než klasická živnosť.

Pozastaviť a znova spustiť

Pre drobných podnikateľov, ktorí nevystavujú faktúry každý mesiac, ale len občas, napríklad dva alebo trikrát do roka, existuje podľa Mihála jednoduchšie riešenie. Volá sa pozastavenie činnosti. „Keď je živnosť pozastavená, nové sociálne odvody neplatí, lebo poistenie v Sociálnej poisťovni je prerušené,“ upozorňuje. Znamená to, že odvody platí iba za obdobie, keď je živnosť aktívna, čo môžu byť len týždne v roku. Ak by mal niekto živnosť otvorenú len jediný deň v roku a vystavil by faktúru, alikvotná časť odvodov by bola približne päť eur.

„Pozastavenie živnosti ale nie je zadarmo. Stojí štyri eurá. Obávam sa, že to zdražie. Sledujte to. Keď sa začnú živnosti vo veľkom pozastavovať, súčasná moc na to zrejme zareaguje a poplatok zvýši, možno na desiatky eur,“ dodáva Mihál.

Autorská zmluva: kto ju môže využiť

Ďalšou možnosťou, ktorú podľa neho mnohí objavili, je využitie autorských zmlúv. Ide o činnosti, ktoré spadajú pod autorský zákon, teda napríklad práca pre médiá, písanie textov, hudba, film, divadlo či iné kreatívne aktivity. „Autorská činnosť nie je krytá žiadnym ‚autorským úradom‘ ako živnosti živnostenským úradom. Našťastie neexistuje. Je to z tohto pohľadu veľmi slobodná činnosť,“ uvádza v rozhovore Mihál.

Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni má autor možnosť sám sa prihlásiť a odhlásiť z poistenia. „Jeden deň povie, že nevykonáva, druhý deň, že vykonáva. Je to čisto jeho vec, bez limitov a obmedzení,“ dodáva s tým, že systém umožňuje veľkú mieru flexibility bez zásahov štátu. „Mrzí ma však, že namiesto tvorivej práce v prospech ľudí hľadáme spôsoby, ako obchádzať zlý zákon. Zákonodarcovia potom záplaty pripravia, my hľadáme, ako záplaty obísť a tak ďalej. Míňame tvorivú energiu na zbytočnosti,“ uzatvára kriticky.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.