Prepúšťanie, nízke platy, starnúci ľudia: Slovenský trh práce čelí 5 hlavným výzvam

Na papieri vyzerá slovenský trh práce skvele, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. Dáta v pozadí však ukazujú, žeuž teraz sa trh práce ochladzuje a hrozí nám nielen strata pracovných miest, ale aj nižše reálne mzdy.

Ekonomika spomaľuje, spoločnosť starne, mladí odchádzajú za hranice a technológie ako umelá inteligencia menia pracovný svet od základov. Odborníci z VÚB banky identifikovali päť najväčších problémov, ktoré budú formovať budúcnosť zamestnanosti u nás.

Nezamestnaných bude pribúdať

Prvým a azda najnaliehavejším signálom je rast nezamestnanosti. Po rokoch priaznivých čísiel klesá počet pracovných ponúk a trh sa začína ochladzovať. „Podľa NBS by mala naša ekonomika rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku spomaliť na 0,5 percenta,“ vysvetľuje Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky. To znamená nielen stagnáciu platov, ktoré majú rásť len do štyroch percent ročne, ale aj existenčný tlak na sektory ako priemyselná výroba, doprava, obchod či logistika.

NBS tiež predpokladá, že len v dôsledku spomalenia ekonomiky na Slovensku môže zaniknúť až 30 000 pracovných miest. Nízky ekonomický rast je však len jedným z problémov, ktoré máme. „Hospodársky rast nestačí na to, aby vytváral pracovné miesta. Najväčší problém máme už dnes v priemysle, doprave, obchode či skladovaní. Navyše nevytvára priestor ani na rast platov, tie budú rásť tempom okolo 4 percent ročne,“ hovorí analytik.

Migrácia a mobilita: zle

Druhým veľkým problémom je migrácia a slabá mobilita obyvateľov. Slovensko totiž stále stráca to najcennejšie, mladých a kvalifikovaných ľudí. Len 40 % absolventov zahraničných škôl sa vracia späť, a medzi tými najlepšie hodnotenými je návratov ešte menej. Dôvodom nie sú len platy, ale aj kvalita verejných služieb a slabé príležitosti na kariérny rast.

„Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty,“ konštatuje Lehuta. Slovensko však zároveň rýchlo prijíma zahraničných pracovníkov, k júnu 2025 ich tu žije už viac ako 362-tisíc, čo predstavuje cez šesť percent populácie. 

Slovensko starne

Treťou výzvou je starnutie obyvateľstva, ktoré nie je len demografickou otázkou, ale aj ekonomickou záťažou. Vek odchodu do dôchodku sa neustále posúva a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je finančná bilancia bežného občana voči štátu záporná už okolo 63. roku života. „Čistá bilancia počas života je v priemere mínus 96-tisíc eur,“ upozorňuje Štefan Hronec z VÚB banky.

Aj preto budeme musieť pracovať dlhšie, no zároveň tu rastie nový sektor, tzv. strieborná ekonomika, ktorá zahŕňa zdravotníctvo, sociálne služby aj produkty pre seniorov. „Ide napríklad o zdravotníctvo, socálne služby, alebo špeciálne tovary určené starším ľuďom,“ dopĺňa Lehuta.

Nestíhame za moderným svetom

Štvrtou oblasťou je prudký nástup automatizácie a umelej inteligencie. Tie neovplyvňujú len manuálne profesie, ale čoraz viac aj kvalifikované pozície. OECD upozorňuje, že budúcnosť práce bude závisieť od toho, do akej miery technológie doplnia, alebo úplne nahradia ľudí. Sektory služieb, kde sú dôležité sociálne zručnosti, kreativita či analytické myslenie, budú rásť. No kľúčom bude vzdelávanie, a to počas celého života. „Takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a až 59 percent bude potrebovať upgrade. Celoživotné vzdelávanie už nie je voľba, ale nevyhnutnosť,“ varuje Hronec. Slovensko pritom v tejto oblasti výrazne zaostáva.

„Na Slovensku je najväčšou prekážkou to, že ľudia sa nechcú celoživotne vzdelávať. Ale práve celoživotné vzdelávanie je kľúčom k prevencii nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ďalším faktorom je vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ich drží na mieste. Výsledkom je, že pracujú na nekvalifikovaných pozíciách, so zlým platom, ale robia,“ konštatuje Štefan Hronec. „Celoživovné vzdelávanie je však v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Povolania budú zanikať a budú vznikať nové, a my sa buď prispôsobíme, alebo nie.“

Low karb výzva

Piatym zásadným faktorom je tlak dekarbonizácie. Znižovanie emisií prináša veľké výzvy pre ťažký priemysel, metalurgiu či automobilky so spaľovacími motormi. No tam, kde jedni strácajú, iní môžu získať – do popredia sa dostane stavebníctvo, obnoviteľné zdroje energie či investície do ekologických inovácií. „Dekarbonizácia je drahý proces, ale prináša aj nové príležitosti. Tí, ktorí sa prispôsobia, môžu získať konkurenčnú výhodu,“ dodáva Lehuta

Tieto problémy sa navzájom prelínajú a vytvárajú komplikovaný uzol výziev, na ktoré musíme reagovať systematicky. Od podpory rekvalifikácií a vzdelávania, cez prilákanie talentov zo zahraničia až po dôchodkovú reformu – každé opatrenie bude dôležité. „Trh práce v najbližších rokoch čakajú turbulencie. Pre ľudí, firmy aj štát bude kľúčové, ako rýchlo a flexibilne sa prispôsobia novým podmienkam. Kľúčom môže byť celoživotné vzdelávanie, schopnosť adaptibility a schopnosť tímovej spolupráce. Pomôcť môže aj poistenie proti nedobrovoľnej strate práce,“ uzatvára Hronec.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.