Nezamestnanosť zostáva nízka, no deje sa niečo zvláštne: Zamestnaných výrazne ubudlo

Slovenský trh práce zažil v druhom štvrťroku 2025 prvé citeľnejšie ochladenie po viac ako dvoch rokoch rastu. Počet pracujúcich klesol o vyše 10-tisíc na 2,6 milióna, čo znamená zlom v doterajšom trende. Nezamestnanosť sa pritom len mierne zvýšila a ostala na historicky nízkych hodnotách 5,3 %, teda približne 145-tisíc ľudí bez práce.

Pracujúcich ubudlo, nezamestnaných pribudlo

Paradoxom druhého štvrťroka 2025 je, že aj keď počet nezamestnaných mierne vzrástol a zamestnaných naopak ubudlo, celková miera nezamestnanosti sa prakticky nezmenila. Bez práce bolo 144,5 tisíca ľudí, čo je medziročne o 1,7 tisíca viac, zatiaľ čo počet pracujúcich klesol o 10,8 tisíca na 2,607 milióna. Napriek tomu zostala nezamestnanosť na úrovni 5,3 %, teda na historických minimách. Tento jav súvisí s tým, že zmeny v počtoch zamestnaných aj nezamestnaných boli relatívne malé v pomere k celej pracovnej sile, a tak sa celkový podiel ľudí bez práce v ekonomicky aktívnej populácii zásadne neposunul.

Zaujímavé je, že napriek tomuto spomaleniu ekonomiky domácností rastie kúpna sila. Priemerná nominálna mzda vyskočila na 1 654 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 8,8 %. Po odrátaní inflácie to znamená reálny rast o 4,5 %. Podľa analytikov je práve rast miezd hlavným faktorom, ktorý aktuálne drží spotrebu na vysokej úrovni. „Svetlým bodom zostáva dynamika miezd, ktorá efektívne kompenzuje mierne ochladenie zamestnanosti,“ vysvetľuje Tomáš Boháček, analytik 365.bank.

Detailnejší pohľad na štruktúru pracovných miest ukazuje, že najväčšie straty postihli stavebníctvo, ktoré prišlo o 13-tisíc ľudí, teda viac než 5 % pracovnej sily v odvetví. Slabšie boli aj služby, kde ubudlo 3-tisíc zamestnancov, pričom najvýraznejšie zasiahli poklesy školstvo, zdravotníctvo a informačné technológie. IT sektor zaznamenal až 9,6-tisíc menej pracovníkov, čo odborníci pripisujú aj nástupu umelej inteligencie pri rutinných činnostiach. Naopak, obchod a logistika vykázali rast – v doprave a skladovaní pribudlo 7,6-tisíc ľudí a v obchode vyše 3-tisíc, čo potvrdzuje ich stabilnú pozíciu na trhu.

Rozdiely medzi regiónmi rastú

Regionálne rozdiely sa ešte viac prehĺbili. Nitriansky kraj stratil najviac, až 10,8-tisíc zamestnancov, nasledoval Prešovský kraj s úbytkom takmer 7-tisíc. Na druhej strane Žilinský a Trnavský kraj hlásili nárast pracovnej sily, čo poukazuje na výrazné rozdiely medzi regiónmi.

Mzdy však rástli naprieč celou krajinou a vo všetkých 19 odvetviach hospodárstva. Najväčšie nominálne skoky videlo vodohospodárstvo, energetika či vzdelávanie a zdravotníctvo, kde k rastu prispeli aj jednorazové odmeny. Zaujímavým javom bolo, že najrýchlejší rast reálnych miezd zažil Košický kraj, až o 8,8 %, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji bol rast najpomalší, iba 2,6 %.

Výhľad do konca roka zostáva podľa analytika relatívne stabilný, očakáva sa, že zamestnanosť bude stagnovať a miera nezamestnanosti sa udrží medzi 5,2 až 5,5 %. Reálne mzdy by mali pokračovať v raste o ďalšie 2 až 4 %. Podľa Boháčka však rok 2026 prináša riziká: „Slovenský trh práce prechádza z fázy rastu do etapy stabilizácie s väčšou mierou neistoty na horizonte, čo bude zvyšovať opatrnosť spotreby domácností a následne aj domáci ekonomický rast“.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.