Zákaz nedeľného predaja. Čo prinesie a čo vezme?

Marek Mittaš | rubrika: Článok | 17. 6. 2020
Prípadný zákaz nedeľného predaja sa dotkne každého. Zatvorenie maloobchodných prevádzok totiž nebude znamenať len to, že si v nedeľu nenakúpime čerstvé pečivo. Analýzy ukazujú, že dopady pocítime hlavne v peňaženkách a zamestnanosti. Pričom efekt na zlepšenie rodinného života, ktorým sa zákaz odôvodňuje, bude len mizivý.
Zákaz nedeľného predaja. Čo prinesie a čo vezme?

Zdroj: Shutterstock

Na zatvorené obchody sme si zvykli

Zatvorenie obchodov v nedeľu počas koronakrízy, otvorilo aj debaty o permanentnom nedeľnom zákaze predaja. Na sanitárny deň sme si zvykli aj preto, že po úplnom zatvorení maloobchodu, ide o uvoľnenie opatrení. No aj preto, že nedeľa nikdy nepatrila k dňom, kedy by obchody praskali vo švíkoch. Analýzy dlhodobo potvrdzujú, že obchodníci majú najnižšie tržby cez víkend.  „Podľa počtu a objemu platieb sú najsilnejšími nákupnými dňami štvrtok a piatok. Naopak, najslabšími sú tie víkendové,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. To však neznamená, že obchody boli prázdne. Len menej vyťažené. 

Spraviť zo súčasného zatvorenia predajní trvalý stav však môže mať omnoho výraznejšie dôsledky, ako to, že budeme musieť plánovať nákupy na iné dni.

 „.V období krízy a recesie, ktorým práve prechádzame zatvorenie obchodov v nedeľu nemusí byť až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.

 

Menej práce - viac nezamestnaných

Ak obchody ostanú počas nedele trvalo zatvorené, neznamená to, že si ľudia kúpia menej chleba alebo základných potrieb. Krátkodobo však môžu výpadok pocítiť napríklad reštaurácie a kaviarne v  nákupných centrách, keďže by tam bol menší pohyb ľudí. Rovnako aj obchody, napríklad s oblečením, obuvou, športovými potrebami, hračkami a podobne. Za takýmito nákupmi totiž často vyrážame cez víkend.

Omnoho závažnejší sa ukazuje dopad na náš trh práce, zamestnanosť a mzdy ľudí pracujúcich v sektore obchodu. Zrušiť nedeľu totiž neznamená, že pracovník zrazu bude pracovať o deň menej za rovnaké peniaze. 

„V slovenských podmienkach znamená nedeľný zákaz zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na 1 pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami, z ktorých každá má priemerne 3 pozície, to znamená zánik 90 000 pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles 45 pracovných miest na plný úväzok,“ uvádza Martin Vlachynský v dokumente Proti zákazu nedeľného predaja, vypracovaného pre INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

V celoslovenskom meradle sa tak dostávame k stovkám zrušených pracovných miest. A nebude sa to týkať len samotných pracovníkov  v obchodoch. Keď budú predajne zatvorené, nebudú tam potrební predavači, pokladníci, skladníci ani SBS-kári. Tento krok tak bude viesť k nárastu počtu nezamestnanosti v celom sektore súvisiacom s obchodom. V situácii, keď na Slovensku rastie vplyvom pandémie nezamestnanosť extrémne rýchlo je takýto krok minimálne diskutabilný.

Predavači zarobia menej

Aj tí zamestnanci predajní, ktorí si svoje miesto udržia, pocítia pokles miezd. V nedeľu totiž prináleží pracujúcim príplatok za prácu, vďaka čomu je ich mzda vyššia aj o niekoľko desiatok eur mesačne. Mnoho zamestnancov v obchode teda rado berie nedeľné zmeny, aby si prilepšilo k výplate a voľný deň si dajú radšej uprostred týždňa. 

Podľa údajov od spoločnosti Trexima dosahoval v roku 2019 priemerný príplatok za prácu v nedeľu v maloobchode 29 eur mesačne a zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín mesačne. Zamestnanci si pritom môžu za nedeľu vybrať iný deň voľna počas týždňa. Popri náraste nezamestnanosti teda možno počítať aj s nižšími príjmami ľudí pracujúcich v sektore maloobchodu, kde mzdy nepatria práve medzi najvyššie. 

Tip: Kedy sú obchody na Slovensku zatvorené

Podpora rodín na Slovensku nevzrastie

Dáta spoločnosti Trexima nepodporujú ani odôvodnenie, že zákaz nedeľného predaja podporí rodinný život. V roku 2019 na Slovensku totiž pracovalo zhruba 2 050 000 zamestnancov. Z toho v nedeľu  365 000, teda 18 %. Z týchto 18 % len jedna sedmina pracuje v maloobchode, presnejšie 47 400 ľudí. 

Dáta ukazujú, že len 2,3 % všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode a to zhruba raz do mesiaca. Zákaz nedeľného predaja tak obmedzí všetkých a výhodu pokojnej nedele prinesie len malému množstvu ľudí.

Ako je to v Európe?

Obmedzenie nedeľného predaja sa v súčasnosti dotýka  viacerých krajín. Dánsko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Nórsko majú predaj v nedeľu úplne, alebo čiastočne zakázaný. Všetky štáty na obmedzenia však uplatňujú aj rôzne výnimky. Napríklad niektoré nedele sú otvorené, prípadne menšie obchody majú otvorené prevádzky, alebo v nedeľu môžu predávať aj obchody v turistických centrách.

Neboli by sme teda v rámci Európskej únie jediní. Na druhej strane čísla ukazujú, že tento krok nepovedie k reštartu ekonomiky po koronakríze, skôr k jej ešte väčšiemu pribrzdeniu. 

Anketa

Majú byť obchody v nedeľu a sviatok zatvorené?

Marek Mittaš

Autor článku Marek Mittaš

Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu.  Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+3
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Tisíce ľudí majú platiť odvody dvakrát a za nič. Odborníci varujú pred diskrimináciou

17. 11. 2025 | Ivana Sladkovská

Tisíce ľudí majú platiť odvody dvakrát a za nič. Odborníci varujú pred diskrimináciou

Od júla 2026 začne na Slovensku platiť nový tzv. mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne, ktorý sa dotkne aj ľudí bez reálnych príjmov z podnikania – stačí, ak majú aktívne oprávnenie... celý článok

Česká vláda chce živnostníkom znížiť odvody. Slovensko ich zvyšuje na historické maximum

13. 11. 2025 | Gabriel Pleska, Ivana Sladkovská

Česká vláda chce živnostníkom znížiť odvody. Slovensko ich zvyšuje na historické maximum

V roku 2026 sa českí podnikatelia budú musieť pripraviť na zvýšenie minimálnych preddavkov na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré dosiahnu spolu 9 026 Kč mesačne. Tento nárast o 1... celý článok

Štát spustil test QR platieb. Platiť bez cashu bude čoskoro povinné

10. 11. 2025 | Ivana Sladkovská

Štát spustil test QR platieb. Platiť bez cashu bude čoskoro povinné

Finančná správa spustila pilotný projekt QR platieb, ktorý má pripraviť podnikateľov na povinné bezhotovostné platby od marca 2026. Nový systém umožní zákazníkom platiť rýchlo a jednoducho... celý článok

Žinostníci, pozor: Táto novembrová zmena sa vás týka, ak ste si odložili daňové priznanie

4. 11. 2025 | Ivana Sladkovská

Žinostníci, pozor: Táto novembrová zmena sa vás týka, ak ste si odložili daňové priznanie

Živnostníci a SZČO, ktorí podali daňové priznanie za rok 2024 v predĺženej lehote, musia do 10. novembra 2025 zaplatiť poistné v novej výške. Sociálna poisťovňa im v októbri zaslala... celý článok

Firmy čakajú nové ESG povinnosti: Greenwashing sa bude trestať, pribudnú aj produktové pasy

3. 11. 2025 | Redakcia

Firmy čakajú nové ESG povinnosti: Greenwashing sa bude trestať, pribudnú aj produktové pasy

Od roku 2025 začínajú platiť nové povinnosti pre firmy v oblasti ESG – od povinného zberu údajov o udržateľnosti, cez emisné účtovníctvo až po prísne postihy za greenwashing. Zavádzajú... celý článok