Vojna a finančné trhy: Príklady z minulosti a súčasné očakávania

Redakcia | rubrika: Článok | 8. 3. 2022
Vplyv vojnových konfliktov na spoločnosť je zlý, nech sa na situáciu pozriete z akéhokoľvek pohľadu. Množstvo obetí a zranených či zničená infraštruktúra miest sú len niektoré z negatívnych následkov. Vojny však majú silný efekt aj na ekonomiku. S inváziou Ruska na Ukrajinu sa objavili aj otázky ohľadom finančných trhov. V tomto článku sa pozrieme na reakciu trhov na vojny v minulosti a možné následky konfliktu u našich susedov.
Vojna a finančné trhy: Príklady z minulosti a súčasné očakávania

Zdroj: Shutterstock

Ochladeniu trhov sa nevyhneme

Pri pohľade na mesačný vývoj referenčných indexov, z angličtiny známych ako benchmarky, je úpadok finančných trhov pomerne jasný. Ich úlohou je všeobecne hodnotiť výkonnosť akcií a iných investičných nástrojov. V noci zo stredy 23. 2. 2022 na štvrtok 24. 2. 2022, kedy Rusko začalo svoju „vojenskú operáciu“, je zreteľne vidieť, že referenčné indexy klesli do lokálneho minima.

Už teraz teda vieme povedať, že vplyv ruskej invázie na Ukrajinu má negatívny vplyv na svetové finančné trhy. Otázkou však zostáva, ako sa bude situácia na trhoch vyvíjať ďalej. Samozrejme, všetko závisí od nasledujúceho vývoja vojnového konfliktu na Ukrajine. Avšak aspoň orientačnú predstavu nám vedia poskytnúť vojny z minulosti.

Čo hovorí história?

Z minulosti existujú záznamy o vývoji trhu počas menších, ale aj väčších konfliktov geopolitického charakteru. Spoločnosť Ned Davis Research Group (NDRG) robila výskum na viac ako 50 prípadoch politickej či ekonomickej krízy v rôznych oblastiach sveta. Išlo najmä o udalosti z 20., ale aj začiatku 21. storočia. Prvou z nich bola panika na Wall Street v roku 1907 a posledná analýza sa venovala príchodu pandémie COVID-19.

Optimistické výsledky výskumu

Ak si predstavíte časovú os od vypuknutia konfliktu či krízy, NDRG sa zameriaval na 4 body. Výskumníci považovali za kľúčový stav finančného trhu:

  • hneď po sledovanej udalosti,
  • po 3 týždňoch,
  • po 9 týždňoch,
  • po 18 týždňoch.

Ak zoberieme do úvahy všetky analyzované udalosti, NDRG v nich našla jeden prevládajúci vzorec. Hneď po kríze nastal pokles hodnoty sledovaných indexov v priemere o 7 %. Avšak v priebehu 3 týždňov hodnoty stúpli o 4,3 %, po 9 týždňoch bol rast na 6 % a po 18 týždňoch sa táto hodnota v priemere dostala na 9,6 %. Treba však zdôrazniť, že ide o priemer všetkých sledovaných udalostí. Teraz sa však poďme pozrieť na niektoré konkrétne prípady.

Bitka o Francúzsko

Na rozdiel od ruskej invázie išlo o vopred ohlásenú a očakávanú akciu, no výsledkom bola kapitulácia napadnutej krajiny. Čo takáto významná udalosť urobila s finančnými trhmi?

V tomto prípade sa NDRG zamerala na index Dow, ktorý zaznamenal úpadok o 17,1 % okamžite po nemeckej invázii. Ďalšie 3 týždne priniesli opäť pokles, konkrétne o 0,5 %. Avšak aj napriek zlej situácii sa trend neskôr otočil a hodnota indexu začala rásť. Po 9 týždňoch bol rast na úrovni 8,4 % a po 18 týždňoch síce spomalil na 7 %, no stále rástol.

Anexia Krymu

Oveľa aktuálnejšou udalosťou, ktorej sa NDRG venovala, je anexia Krymu Ruskou federáciou v roku 2014. Reakciou najvýznamnejších svetových referenčných indexov bol okamžitý pokles o 2,4 %, ktorý bol nasledovaný 1,2 %, 4,4 % a 5,7 % rastom s odstupom 3, 9 a 18 týždňov.

V tomto prípade konflikt nevyústil do sankcií a ekonomickej vojny na úrovni aktuálne prebiehajúcej ruskej invázie. Nie je preto dobre spoliehať sa na rovnaký vývoj. Opäť sa však potvrdilo to, že finančným trhom najviac škodí neistota. Keď sa už situácia ustáli, či už v dobrom, alebo zlom stave, trhy sa začnú spamätávať zo šoku.

Invázia do Gruzínska

Ďalší príklad, ktorý môže byť relevantný k aktuálnemu dianiu na Ukrajine, je ruská invázia do Gruzínska v auguste 2008. Tu síce bol úvodný pokles iba o 2,2 %, avšak po 3 týždňoch sa benchmark indexy prepadali o 4 %, po 9 týždňoch o 26 % a po 18 týždňoch až o 36,2 %. Prelomenie klesajúceho trendu nastalo až 6 mesiacov po invázii.

Pri tomto masívnom prepade finančných trhov treba poukázať na krízu, ktorá začala ešte pred vojnou v Gruzínsku. Išlo o najvážnejšiu finančnú krízu od Veľkej hospodárskej krízy. To dokazuje, že pri odhadovaní budúcnosti trhov nestačí sledovať vojnu, ale aj množstvo iných socio-ekonomických faktorov.

Od čoho závisí ďalší vývoj?

Odborníci sa zhodujú v tom, že významnú rolu zohrajú:

  • sankcie zamerané na oslabenie ruskej ekonomiky,
  • ceny ropy, plynu, uhlia a energií,
  • inflácia, ktorá už pred ruskou inváziou postupne rástla,
  • prípadné použitie jadrových zbraní.

Samozrejme, faktorov vplývajúcich na svetové finančné trhy je viac, no tieto sú aktuálne vnímané ako kľúčové. V každom prípade, analýza aj odhady odborníkov z NDRG hovoria, že nie je dôvod zbavovať sa investícií, ktoré aktuálne držíte.

Čo nás môže čakať?

Emócie a impulzívne myslenie možno radí: „ Predávať, predávať, predávať!”. Odborníci na finančné trhy sa však zhodujú v tom, že podobné konanie vám s veľkou pravdepodobnosťou dokáže len uškodiť. Taktiež odporúčajú prehodnotiť investičné stratégiepre najbližšiu dobu tak, aby ste minimalizovali riziko straty a chránili svoj majetok pred vysokou volatilitou trhu.

Anketa

Meníte investičnú stratégiu vplyvom vojnových konfliktov?

Redakcia

Autor článku Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+3
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Právo na hotovosť musí zmiznúť zo slovenskej ústavy, tlačí Brusel

31. 7. 2025 | Redakcia

Právo na hotovosť musí zmiznúť zo slovenskej ústavy, tlačí Brusel

Slovensko bude musieť prepracovať zákony o hotovostných platbách, aby boli v súlade s právom Európskej únie. Ústavné právo na platbu v hotovosti, schválené v roku 2023, naráža na kompetencie... celý článok

Zruší sa voľno cez 17. november? Slováci na to majú jasný názor (prieskum)

28. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

Zruší sa voľno cez 17. november? Slováci na to majú jasný názor (prieskum)

Plán vlády zrušiť voľný deň na 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, naráža na nesúhlas väčšiny Slovákov. Podľa prieskumu ResSolution Group až 60 % ľudí s týmto krokom nesúhlasí,... celý článok

Chudoba na Slovensku najviac dolieha na mladé rodiny a nezamestnaných

22. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

Chudoba na Slovensku najviac dolieha na mladé rodiny a nezamestnaných

Chudoba na Slovensku postihuje čoraz viac ľudí, najmä v zaostalých regiónoch a v rodinách s deťmi. Zistite, ako sa vyvíja trend chudoby v porovnaní s Európou, čo ju spôsobuje, ktoré... celý článok

Od tohto dátumu budú povinne obchodníci prijímať bezhotovostné platby

16. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

Od tohto dátumu budú povinne obchodníci prijímať bezhotovostné platby

Od marca 2026 budete môcť zaplatiť kartou, mobilom alebo QR kódom aj v malých obchodoch či službách – nový zákon o evidencii tržieb prináša povinnosť prijímať bezhotovostné platby pri... celý článok

Inflácia dosiahla 4,3 %, najviac za posledný rok a pol. Zdraželi najmä základné veci

15. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

Inflácia dosiahla 4,3 %, najviac za posledný rok a pol. Zdraželi najmä základné veci

V júni sa na Slovensku inflácia opäť vyšplhala na úroveň, akú sme tu nevideli už rok a pol, dosahujúc medziročnú hodnotu 4,3 %. Tento nárast prekonal všetky mesačné hodnoty od decembra... celý článok