Komentár: Draghi varuje pred obchodnými vojnami. V otázke pokračovania ekonomického rastu ostáva optimistom

Prezident najväčšej centrálnej banky v EÚ zhrnul ekonomickú situáciu za posledné roky nasledovne: “Desať rokov po začiatku globálnej finančnej krízy eurozóna dosahuje dobré výsledky. V súčasnosti sme zaznamenali 22 po sebe idúcich kvartálov hospodárskeho rastu, pričom sa vytvorilo viac ako 9 miliónov pracovných miest a miera nezamestnanosti klesla na 8,1 percenta, čo predstavuje najnižšiu percentuálnu úroveň od novembra 2008.”

Na zasadnutí s hlavnými predstaviteľmi írskeho parlamentu zazneli aj informácie o problémoch. Írsko síce zaznamenalo pomerne vysokú hospodársku expanziu najmä v posledných rokoch a hospodársky rast tejto krajiny patrí medzi najrýchlejšie z krajín eurozóny. Netreba však zabúdať, že Írsko sa stále nachádza v “nepopulárnom” rebríčku krajín PIIGS s vysokým súkromným dlhom.

Napriek niektorým dátam, ktoré nevyzerajú tak pozitívne, ako sa očakávalo, eurozóna a Írsko by mali pokračovať v ekonomickom raste. Draghi takisto naznačil, že inflácia by postupne mala dospieť k inflačnému cieľu, ktoré je v strednodobom horizonte tesne pod dve percentá. Prezident ECB takisto spomenul, že aj keď riziká spojené s perspektívou rastu eurozóny možno považovať za celkovo vyvážané, riziká spojené s protekcionizmom, zraniteľnosť na rozvíjajúcich sa trhoch a volatilita na kapitálových trhoch sú naďalej veľmi významné.

Obchodná vojna alebo “protekcionistické opatrenia” môžu spočiatku spôsobiť iba nízky dopad, no v celkovom dôsledku sa zvyšuje napätie v oblasti dôvery medzi ekonomickými veľmocami. Hlavná postava v bankovom sektore takisto apelovala na jednotný bankový trh a na posilnenie regulácie v bankovom sektore. Na záver spomenul, že podľa Eurobarometra, 77 percent občanov eurozóny podporuje euro a hovorí, že projekt a členstvo v EÚ je dobrá vec.

Kľúčové úrokové miery sa od roku 2009 nachádzajú na najnižších úrovniach. Zvyšovať by sa mali v druhej polovici 2019. Treba sa však opýtať, komu táto politika vyhovuje. Reálne to sú najviac zadlžené ekonomiky (Grécko, Taliansko), pre ktoré je euro príliš silné. Aj keď možno vidieť zmeny v gréckej ekonomike, netreba zabúdať, že tieto krajiny sú zadlžené na niekoľko desiatok rokov dopredu a predstavujú riziko v budúcnosti.

Pokiaľ sa na situáciu pozrieme z hľadiska Slovenska, ovplyvňuje do značnej miery aj nás. Dlhodobé nízke úrokové sadzby sú jednou z hlavných príčin, prečo cena nehnuteľností za posledné roky rýchlo rastie. Tým, že sa nachádzame v dobe “lacných peňazí”, u nás jednoducho prekvitá bublina s nehnuteľnosťami, aj keď ich cena je mnohokrát prestrelená.