Slovenské vysoké školy potrebujú zmenu. Zhodli sa na tom študenti aj firmy

Miroslav Homola | rubrika: Článok | 19. 10. 2018
Študenti by privítali menej učenia naspamäť, firmy zase viac kvalifikovaných zamestnancov a školy viac peňazí v rozpočte.
Slovenské vysoké školy potrebujú zmenu. Zhodli sa na tom študenti aj firmy

Zdroj: Shutterstock

Odliv mozgov do zahraničia

Odborníci sa zhodujú, že ak na Slovensku nedôjde k potrebným zmenám, nepodarí sa zastaviť masívny odliv mozgov a mladých ľudí do zahraničia. Zamestnávatelia majú údajne čoraz väčší problém, nájsť na trhu potrebných ľudí. Ďalším veľkým problémom je odliv študentov na zahraničné vysoké školy.

Podľa štatistík ich za štúdiom do cudziny odchádza takmer dvojnásobne viac, než je to v iných vyspelých krajinách. Niet sa čomu diviť, študenti za hranicami sú so svojimi školami spokojnejší, než tí, ktorí ostali na Slovensku. Dôvody odlivu mladých ľudí za štúdiom do zahraničia monitoruje mimovládna organizácia MESA10.

Hlavným dôvodom je podľa prieskumu už známy fakt, že zahraničné školy sú kvalitnejšie a majú väčšie renomé vo svete. Navyše, tieto školy sa menej orientujú na mechanické memorovanie vedomostí, kladú dôraz na prax, riešenie problémov a potreby samotných študentov.

Tip: Aké sú príjmy a výdavky slovenského vysokoškoláka

 

Výsledky prieskumu

84,9 % študentov v zahraničí uviedlo, že nimi zvolená škola rozvíja ich vedomosti v odbore. Naopak, študenti slovenských vysokých škôl si to myslia len v 62,5 %-tách prípadov. Prieskum ukázal, že významné rozdiely medzi zahraničnými a slovenskými študentmi sú v technických odboroch.

To, že škola učí študentov pracovať v skupine si na slovenských školách myslí 32,5 % študentov, v zahraničí až 65,4 %. Podľa prieskumu je dôvodom to, že zahraničný študenti riešia na technických odboroch praktické problémy viac ako na Slovensku. Ďalej sú to rozdiely v aplikácii teoretických poznatkov do praxe, v prístupe k študentom alebo v skúsenostiach vyučujúcich mimo sféry teoretického vzdelávania. Nie je preto ani prekvapením, že o pokračovaní v štúdiu na Slovensku uvažuje len 1 % zahraničných študentov.

„Ďalším problémom je, že veľká časť študentov zahraničných vysokých škôl sa po skončení štúdia už nechce na Slovensko vrátiť. Problémom z ich pohľadu je vysoká korupcia na Slovensku, nízke mzdy a nedostatok pracovných príležitostí. Tí, ktorí sa chcú vrátiť, láka späť vo vyše 80 % prípadov rodina. Ako veľmi pozitívny fakt vnímam to, že významná študentov zo zahraničia by sa vrátila aj preto, aby pomohli zmeniť Slovensko k lepšiemu,“ povedala Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum a analytička pre oblasť vysokého školstva a vedy.

Rýchle zmeny a nedostatok zdrojov

Ďalším problémom je podľa zástupcov akademického sektora až príliš rýchly vývoj, ktorému sa univerzity nedokážu prispôsobiť. Školy sú tiež finančne a personálne poddimenzované, nie je priestor venovať sa študentom individuálne a tým trpí aj veda a výskum, a to hlavne kvôli nedostatku zdrojov.

„Nie je možné od pedagógov očakávať, že budú schopní vždy reagovať na rýchle tempo zmien. Preto by mali na školy chodiť učiť ľudia z praxe. Nemyslím tým, aby absolvovali iba jednu prednášku, alebo hovorili o produkte, ktorý ich spoločnosť ponúka. Malo by ísť o hlbšie zapojenie sa do vzdelávania mladých ľudí,“ upozornil prorektor Univerzity Komenského pre informačné technológie Doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.

Aké je východisko

Pomôcť by mohol projekt „To dá rozum“ spoločnosti DATALAN. Vďaka prieskumu tohto projektu by mohli profesionáli aj široká verejnosť získať širokú bázu dát, ktorá môže pomôcť k pozitívnym zmenám na slovenských univerzitách. Ďalšou pomôckou k zlepšeniu sú moderné technológie, analytika dát, monitoring „životného cyklu“ študenta na škole, prípadne spolupráca súkromného a akademického sektora pri výskume a vývoji. Môžu si navzájom vymieňať užitočné požiadavky, vysoké školy tak môžu skvalitniť proces vzdelávania a študenta lepšie pripraviť na budúce povolanie. V budúcnosti by firmy nemali také problémy pri získavaní kvalifikovaných zamestnancov.

Anketa

Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?

Čo znamená skratka RPMN?

Ako funguje kontokorentný úver?

Čo je to akontácia?

Čo je to životné minimum?

Chcete banke predčasne splatiť úver vo výške 10 000 €. Banka si účtuje poplatok za predčasné splatenie 5 %. Akú sumu budete potrebovať na predčasné splatenie úveru?

Čo znamená pojem poistná suma?

Čo je to deflácia?

Ako funguje termínovaný vklad?

Aký typ podielových investičných fondov je najmenej rizikový?

Kto je poistník?

Miroslav Homola

Autor článku Miroslav Homola

Miroslav Homola písal pre denník Finance.sk od roku 2017 do 2019. Ďalšie články autora.

Investujte so Saxo lacnejšie

Zistite viac

Využite nižšie poplatky za US akcie - 0,08 %, min. 1 USD, s menovou konverziou 0,25 % a bez minimálneho vkladu.

Advertisement

Daňové priznanie online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur.

DníHodínMinútSekúnd

Pokiaľ chcete riešiť dane po stare, máme pre vás chytré formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+4
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

28. 3. 2024 | Marek Mittaš

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

Minulý rok vláda informovala o tom, že v štátnom rozpočte chýbajú peniaze. Tento problém vyriešila tzv. konsolidačným balíčkom, ktorého súčasťou boli rôzne zmeny. Niektoré z nich začali... celý článok

Najbohatší ľudia v roku 2023

21. 3. 2024 | Marek Mittaš

Najbohatší ľudia v roku 2023

Rebríček najbohatších ľudí za rok 2023 príliš neprekvapil. Prvú desiatku obsadili stálice ako Elon Musk, Jeff Bezos či Warren Buffett, pričom úplne prvé miesto si uchmatol Francúz Bernard... celý článok

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

7. 3. 2024 | Marek Mittaš

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

Keď hovoríme o dlhoch, obvykle spomíname ten, ktorý má naša krajina. Pravdou však je, že nie sme jediní, ktorí musia niečo splácať. V skutočnosti je celý svet zadlžený, pričom suma... celý článok

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

17. 1. 2024 | Redakcia

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

Podľa najnovších štatistík sa majetok Slovákov zvýšil až trojnásobne, napriek tomu, že patríme medzi investične konzervatívne krajiny. Kde sa nachádza väčšina našich úspor a aké chyby... celý článok

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

10. 1. 2024 | Redakcia

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

S príchodom nového roka zvyčajne prichádza viacero noviniek spojených s minimálnou mzdou, daňami a rôznymi dávkami. Ako bude vyzerať rok 2024 v číslach a čo všetko sa zmení? Pripravili... celý článok