Slovenské vysoké školy potrebujú zmenu. Zhodli sa na tom študenti aj firmy

Odliv mozgov do zahraničia

Odborníci sa zhodujú, že ak na Slovensku nedôjde k potrebným zmenám, nepodarí sa zastaviť masívny odliv mozgov a mladých ľudí do zahraničia. Zamestnávatelia majú údajne čoraz väčší problém, nájsť na trhu potrebných ľudí. Ďalším veľkým problémom je odliv študentov na zahraničné vysoké školy.

Podľa štatistík ich za štúdiom do cudziny odchádza takmer dvojnásobne viac, než je to v iných vyspelých krajinách. Niet sa čomu diviť, študenti za hranicami sú so svojimi školami spokojnejší, než tí, ktorí ostali na Slovensku. Dôvody odlivu mladých ľudí za štúdiom do zahraničia monitoruje mimovládna organizácia MESA10.

Hlavným dôvodom je podľa prieskumu už známy fakt, že zahraničné školy sú kvalitnejšie a majú väčšie renomé vo svete. Navyše, tieto školy sa menej orientujú na mechanické memorovanie vedomostí, kladú dôraz na prax, riešenie problémov a potreby samotných študentov.

Tip: Aké sú príjmy a výdavky slovenského vysokoškoláka

Výsledky prieskumu

84,9 % študentov v zahraničí uviedlo, že nimi zvolená škola rozvíja ich vedomosti v odbore. Naopak, študenti slovenských vysokých škôl si to myslia len v 62,5 %-tách prípadov. Prieskum ukázal, že významné rozdiely medzi zahraničnými a slovenskými študentmi sú v technických odboroch.

To, že škola učí študentov pracovať v skupine si na slovenských školách myslí 32,5 % študentov, v zahraničí až 65,4 %. Podľa prieskumu je dôvodom to, že zahraničný študenti riešia na technických odboroch praktické problémy viac ako na Slovensku. Ďalej sú to rozdiely v aplikácii teoretických poznatkov do praxe, v prístupe k študentom alebo v skúsenostiach vyučujúcich mimo sféry teoretického vzdelávania. Nie je preto ani prekvapením, že o pokračovaní v štúdiu na Slovensku uvažuje len 1 % zahraničných študentov.

„Ďalším problémom je, že veľká časť študentov zahraničných vysokých škôl sa po skončení štúdia už nechce na Slovensko vrátiť. Problémom z ich pohľadu je vysoká korupcia na Slovensku, nízke mzdy a nedostatok pracovných príležitostí. Tí, ktorí sa chcú vrátiť, láka späť vo vyše 80 % prípadov rodina. Ako veľmi pozitívny fakt vnímam to, že významná študentov zo zahraničia by sa vrátila aj preto, aby pomohli zmeniť Slovensko k lepšiemu,“ povedala Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum a analytička pre oblasť vysokého školstva a vedy.

Rýchle zmeny a nedostatok zdrojov

Ďalším problémom je podľa zástupcov akademického sektora až príliš rýchly vývoj, ktorému sa univerzity nedokážu prispôsobiť. Školy sú tiež finančne a personálne poddimenzované, nie je priestor venovať sa študentom individuálne a tým trpí aj veda a výskum, a to hlavne kvôli nedostatku zdrojov.

„Nie je možné od pedagógov očakávať, že budú schopní vždy reagovať na rýchle tempo zmien. Preto by mali na školy chodiť učiť ľudia z praxe. Nemyslím tým, aby absolvovali iba jednu prednášku, alebo hovorili o produkte, ktorý ich spoločnosť ponúka. Malo by ísť o hlbšie zapojenie sa do vzdelávania mladých ľudí,“ upozornil prorektor Univerzity Komenského pre informačné technológie Doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.

Aké je východisko

Pomôcť by mohol projekt „To dá rozum“ spoločnosti DATALAN. Vďaka prieskumu tohto projektu by mohli profesionáli aj široká verejnosť získať širokú bázu dát, ktorá môže pomôcť k pozitívnym zmenám na slovenských univerzitách. Ďalšou pomôckou k zlepšeniu sú moderné technológie, analytika dát, monitoring „životného cyklu“ študenta na škole, prípadne spolupráca súkromného a akademického sektora pri výskume a vývoji. Môžu si navzájom vymieňať užitočné požiadavky, vysoké školy tak môžu skvalitniť proces vzdelávania a študenta lepšie pripraviť na budúce povolanie. V budúcnosti by firmy nemali také problémy pri získavaní kvalifikovaných zamestnancov.