Dankove 13. a 14. platy sa v praxi ukazujú ako fiasko

Firmy sa do vyplácania nehrnú

Zákonník práce umožňuje vyplácanie takýchto odmien už od 1. mája 2018. Takže firmy mohli potešiť zamestnancov už v júni tohto roku. V skutočnosti tak v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum zamestnávateľov. Podľa odhadov odborníkov tak mohlo urobiť menej ako 3 % firiem.

Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna.

Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady.

“Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázal ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Daňové a odvodové zaťaženie

Rakúsky expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles poukazuje na málo známy fakt, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku vyššie ako v Rakúsku, ktoré sa považuje za krajinu s vysokými daňami. Z rovnakého hrubého príjmu zostane zamestnancovi na Slovensku menej peňazí v čistom ako zamestnancovi v Rakúsku. To platí nielen pri porovnaní tisíceurovej mzdy, ale aj vyšších príjmov.

„Slovensko, žiaľ, zvyšovaním zaťaženia ceny práce v posledných rokoch predbehlo aj Rakúsko. Ak chce slovenská vláda ľuďom zvýšiť príjmy, musí znížiť zaťaženie ceny práce. Akékoľvek iné opatrenie ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia je len šou bez konečného efektu,“ hovorí Wilfried Serles.

Na porovnanie, pri hrubom príjme 1 000 eur (cca zodpovedá priemernej mzde na Slovensku) v Rakúsku a na Slovensku ostane zamestnancovi na Slovensku v peňaženke ročne o 1 355 eur menej. Pri porovnaní 1 500-eurového platu sa rozdiel zvyšuje na 1 575 eur. Dokonca aj pri 2 000-eurovom plate, ktorý poberá zamestnanec na Slovensku a v Rakúsku, je na tom ešte stále lepšie – konkrétne o 575 eur - rakúsky zamestnanec.

Porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia v Rakúsku a na Slovensku

* Mesačný príjem krát 14 mesiacov (1 000 eur, 1 500 eur, 2 000 eur)

„Dôvodom je atraktívne nastavené zdaňovanie dovolenkového a vianočného platu v Rakúsku. 13. a 14. plat v Rakúsku štát zdaňuje len sadzbou 6 %. Vďaka tomu zostane ľuďom s nižším príjmom viac v peňaženke,“ vysvetľuje W. Serles.

Slovenská vláda má teda v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia čo doháňať. Ako ukazuje rakúsky príklad, daňová legislatíva na Slovensku nie je pre nižšie a stredné príjmové skupiny, čiže drvivú väčšinu zamestnancov, sociálne udržateľná. Podľa Grant Thotnton má nefunkčnosť 13. platov 5 dôvodov:

• Mzdové náklady firiem sú dnes vysoké a pre vyplácanie 13. a 14. platov by ďalej stúpli.
• Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019.
• Finančná úľava pre zamestnávateľov  je dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení ušetrí firma zo sumy 500 eur maximálne 16,20 eura.
• Oslobodenie sociálnych odvodov od daňového zaťaženia príde až od roku 2019.
• Zamestnávatelia majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im dodatočne zvyšujú mzdové náklady pri 13. plate a 14. plate.

Zdroj: Grant Thornton