V ktorej krajine V4 sa žije najlepšie? (porovnanie)

Slováci majú jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v únii, slabé platy, nedôverujú politikom, nevyšetrené kauzy, žiadny extra vysoký vek dožitia, no i tak v rámci V4 máme v niektorých veciach navrch. Český štatistický úrad si posvietil na viaceré ukazovatele životnej úrovne vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky a zisťoval, v čom sa líšia od ostatných krajín Európskej únie.

Spoločná minulosť, rozdielna budúcnosť?

S našimi susedmi nás nespája len súčasné členstvo vo Vyšehradskej štvorke a spoločné pôsobenie v určitých oblastiach, ale predovšetkým história. Ide najmä o historické a geografické pozadie. Snahy o unifikáciu strednej Európy siahajú už od desiateho storočia.

Ak sa pozrieme do súčasnosti, prípadne blízkej budúcnosti krajiny V4 toho už toľko spoločného nemajú. Síce naše platy často nedosahujú štvorciferné sumy resp. úroveň ostatných krajín EÚ alebo častejšie zomierame na ochorenia obehovej sústavy ako je priemer krajín EÚ – to sú zrejme jediné veci, čo V4 spájajú.

Priemerné platy nám v priemysle za 16 rokov narástli o niečo viac ako Čechom, chudoba ohrozuje menej Slovákov ako Maďarov či Poliakov. Slovenskí vedci sa však veľmi tešiť nemôžu, na výskum a vývoj dávame len 0,8 %, čo je najmenej zo všetkých krajín V4. Na dvojpercentný priemer EÚ však nedosiahne žiadna z našich krajín.

Mohlo by vás zaujímať:

• Priemerná mzda 912 eur: kto ju vlastne zarába
• Cena jazdeniek na Slovensku klesá, sú najmenej ojazdené z krajín V4

Nezamestnanosť: sme na tom najhoršie

Aj keď sa vláda chváli najnižšou nezamestnanosťou za posledné roky, v rámci V4 sme na tom najhoršie. Naše postavenie v rámci Vyšehradskej štvorky v prípade nezamestnanosti najlepšie odzrkadluje toto číselné vyjadrenie:

Slovensko: 7,7 %

Poľsko: 4,7 %

Maďarsko: 3,8 %

Česká republika: 2,6 %

Zásadné rozdiely v zahranično-politickom smerovaní

Rozdeľuje nás okrem iného aj prístup k zahraničnej politike. V súčastnosti Poľsko stavia na svojej protiruskej politike, Česi hľadajú obchodné a ekonomické cestičky aj s takými partnermi ako sú Rusi a Číňania. Maďari robia diferencovanú svojskú zahraničnú politiku a vystupujú ako najväčší oponent voči EÚ pre migráciu.

Slovenská zahraničná politika sa dá len veľmi ťažko hodnotiť – členstvo v EÚ a NATO nás stavia do pozície prozápadne orientovanej krajiny, nájdu sa však vo vláde aj takí, ktorí by radi našu zahraničnú politiku smerovali na východ.

Prognóza: V4 v nasledujúcich rokoch porastie

České ministerstvo financií v aktuálnej januárovej makroekonomickej prognóze tento rok počíta s rastom českého hrubého domáceho produktu na obyvateľa v pomere k eurozóne na 85 percent a budúci rok na 86 percent. Slovensko, ktoré je z krajín V4 na druhom mieste, si má polepšiť v tomto roku na 74 percent a budúci rok na 76 percent priemeru 19 krajín eurozóny.

Na Slovensku vlani bola cenová hladina v rovnakej výške ako v Česku na úrovni 65,7 percenta, v roku 2016 to bolo 65,2. V roku 2018 by to malo byť 65,7 percenta a v roku 2019 65,9 percenta.

Ekonomická úroveň krajín sa porovnáva na základe bežnej parity kúpnej sily. To je pomer medzi menami, ktorý vyjadruje schopnosť kúpiť rovnaký súbor tovarov alebo služieb v oboch krajinách. Index cenovej hladiny je podiel menového kurzu a parity kúpnej sily medzi menami.

Zdroj ilustračnej fotografie: Shutterstock.com