Pomalé súdy? Už žiaden problém

Súdne rozhodnutie – posledná možnosť?

Ak ste už niekedy mali problémy s neplatičom, je vám mašinéria súdneho vymáhania pohľadávok určite dôverne známa. Jej cieľom by malo byť rýchle a ľahké dosiahnutie tzv. exekučného titulu - teda súdneho rozhodnutia, na základe ktorého je následne možné začať exekúciu, v rámci ktorej je pohľadávka vymožená aj proti vôli dlžníka.

Klasické vymáhanie pohľadávok väčšinou začína jednou či dvoma písomnými výzvami na zaplatenie. Ak dlžník výzvy ignoruje, podáva veriteľ žalobu, na základe ktorej súd následne vydá exekučný titul. Ešte predtým, než súd záležitosť vôbec začne riešiť, musí veriteľ zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 % z vymáhanej čiastky. V zložitejších sporoch musí veriteľ ďalej často hradiť aj odmenu právneho zástupcu, ktorý žalobu vypracuje a zastupuje ho v súdnom konaní. Na exekučný titul v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia si však veriteľ môže počkať aj niekoľko rokov. 

Práve značné časové rozpätie medzi podaním žaloby a dosiahnutím exekučného titulu pre mnohých dlžníkov predstavuje možnosť, aby sa zbavili všetkého hodnotného majetku. Ak totiž dlžník nemá majetok, prostredníctvom ktorého by bolo možné pohľadávku vymôcť, je akýkoľvek exekučný titul v podstate zbytočný.

Peripetiám súdneho vymáhania pohľadávok je ale možné sa vyhnúť; alternatívou sú napríklad rozhodcovské súdy, dohoda s dlžníkom uzatvorená vo forme notárskej zápisnice obsahujúcej súhlas dlžníka s vykonateľnosťou či prenechanie riešenia pohľadávky tzv. inkasným spoločnostiam.

Rozhodcovské konanie

Ak medzi vašich potenciálnych dlžníkov patria najmä iní podnikatelia, je rozhodcovské konanie prijateľným  variantom, ako riešiť vzájomné spory a  relatívne rýchlo dosiahnuť uspokojenie vzájomných nárokov. V Slovenskej republike je zriadených pomerne veľa rozhodcovských súdov, ktoré za začatie rozhodcovského konania účtujú nižšie poplatky, než by za rovnaký predmet sporu podľa zákona o súdnych poplatkoch vyúčtoval súd. Rozhodcovské konanie je na rozdiel od súdneho často jednoinstančné; dlžník teda nemá možnosť odďaľovať uspokojenie pohľadávky podávaním rôznych opravných prostriedkov. Výhodou rozhodcovského konania je teda jeho pružnosť a rýchlosť.

Možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd však veriteľ môže využiť len vtedy, ak s dlžníkom písomne dojednal tzv. rozhodcovskú doložku. Na toto dojednanie ale treba myslieť už pri vzniku zmluvného vzťahu, z ktorého môže vzísť dlh, pretože na dobrú vôľu dlžníka - neplatiča ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej doložky sa už po splatnosti pohľadávky spoliehať nedá.

Ak dlžník s veriteľom aj po splatnosti pohľadávky komunikuje a (aspoň naoko) sa tvári, že má snahu dlh riešiť,  netreba zavrhovať ani možnosť dohody. Niekedy je však ťažké rozlíšiť, či dlžníci vyjednávaním s veriteľom nesledujú odďaľovanie vydania exekučného titulu alebo majú naozaj úprimnú snahu svoj záväzok riešiť. Do skutočnej motivácie dlžníka môže vniesť svetlo návrh, aby dlžník dohodu o novom spôsobe riešenia dlhu (napríklad dohodu o primeraných splátkach) uzatvoril vo forme notárskej zápisnice, v ktorej udelí svoj súhlas s jej vykonateľnosťou. Podstata tejto formy dohody spočíva v tom, že ak dlžník svoj záväzok plynúci z dohody nesplní, odpadá nutnosť jeho zdĺhavého súdneho vymáhania a veriteľ môže prakticky ihneď pri vzniku omeškania dlžníka pristúpiť k exekúcii na majetok dlžníka.

Vymáhanie pohľadávok prostredníctvom inkasných spoločností

V posledných rokoch sa hojne využíva tiež vymáhanie pohľadávok prostredníctvom tzv. inkasných spoločností. Veriteľ pritom môže využiť službu v podobe prevodu pohľadávky na inkasnú spoločnosť, ktorá mu za pohľadávku zaplatí určitú časť jej nominálnej hodnoty alebo môže pohľadávku odovzdať len na vymáhanie. Riešenie vymáhania pohľadávok prostredníctvom inkasných spoločností sa oplatí zvážiť najmä vtedy, ak sú vašimi dlžníkmi hlavne spotrebitelia. Aj inkasné spoločnosti totiž v podstate vymáhajú pohľadávku klasickou súdnou cestou; v prvej fáze je však metódou ich práce predovšetkým tlak, ktorý dokážu na dlžníka vyvinúť. Dlžníkovi zasielajú množstvo výziev na zaplatenie, kontaktujú ho telefonicky a doslova mu „nedajú spať“. Pri takomto spôsobe vymáhania sa počíta s tým, že každý dlžník bude v prvom rade riešiť to, čo ho páli najviac; pri dennodennom pripomínaní nutnosti úhrady mnohí dlžníci radšej siahnu po novej pôžičke, z ktorej starý dlh vyplatia, len aby mali z krku neodbytného veriteľa. Pre úspešné vymoženie dlhu teda často nepostačí byť len právnikom, ale tak trochu aj psychológom.