Národné parlamenty môžu blokovať prijatie EÚ legislatívy

Marián Belko | rubrika: Článok | 13. 6. 2012
Lisabonská zmluva zaviedla nové pravidlá umožňujúce národným parlamentomvýraznejšie sa podieľať na európskom legislatívnom procese.
Národné parlamenty môžu blokovať prijatie EÚ legislatívy

Zdroj: Shutterstock

Zákonodarné zbory v členských štátoch túto možnosť prvýkrát využili a vyslali Komisií signál, že pripravovaný návrh plošnej regulácie práva na stávku na európskej úrovni môže byť v rozpore s princípom subsidiarity.

Jedným zo zámerov rekonštrukcie ústavného poriadku Európskej únie, zavŕšenej prijatím tzv. Lisabonskej zmluvy, bolo zefektívnenie rozhodovacích mechanizmov, posilnenie transparentnosti a odstránenie tzv. demokratického deficitu. Súčasťou tohto procesu bolo prehĺbenie vplyvu aktérov domácej politiky na dianie v EÚ.

Okrem iných možností dostali národné parlamenty členských štátov (ako hlavný nositelia zvrchovanej moci) väčšie právomoci v rozhodovacom procese. Umožňujú im efektívnejšiu kontrolu dodržiavania pravidla subsidiarity. Pod ich dohľadom, by európske inštitúcie mali dôslednejšie zvažovať, ktoré právne akty sú potrebné na centrálnej úrovni a ktoré oblasti by mali zostať v kompetencií národných štátov.

„Žltá karta“ ako nástroj kontroly národných parlamentov

Pre novú kompetenciu národných parlamentov sa vžilo označenie „žltá karta“, keďže ide v prvom rade o vyslanie signálu Komisií, že jej aktivita môže byť v rozpore s princípom subsidiarity. V rámci tohto mechanizmu môže v lehote do 8 týždňov od predloženia návrhu každý parlament (prípadne jednotlivé komory samostatne) zaslať odôvodnené stanovisko, v ktorom uvedú, v čom je návrh s princípom subsidiarity v rozpore. Ak sa voči návrhu ohradí aspoň jedna tretina zákonodarných zborov, musí byť takýto návrh preskúmaný.

Z hľadiska princípu bŕzd a protiváh ide o kompenzáciu prehĺbenia právomocí európskych inštitúcií v rámci tzv. prechodovej klauzuly (passerelle). Tá umožňuje vo svojej podstate nepriamu zmenu zakladajúcich zmlúv, bez nutnosti ratifikácie členskými krajinami, tak ako tomu bolo doteraz.

Aj keď sa neočakáva masívne aplikovanie tejto právomoci, z hľadiska logiky fungovania vzťahu nadnárodnej úrovne a členských štátov ide o výrazný ideový posun, keďže do Lisabonu akýkoľvek transfer kompetencií musel prejsť zložitým procesom ratifikácie vo všetkých členských krajinách. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto procesu, je rola domácich parlamentov posilnená i tým, že presun kompetencií môže ktorýkoľvek národný parlament vetovať.

Možnosť stávky nemá byť regulovaná centrálne

V máji národné parlamenty niektorých členských štátov svoju silnejšiu pozíciu prvýkrát využili. Terčom kritiky sa stal plánovaný legislatívny návrh Komisie, ktorý by mal nastaviť na európskej úrovni rovnováhu medzi právom zamestnancov na kolektívnu akciu a slobodou ekonomických subjektov ponúkať služby naprieč priestorom jednotného trhu.

Zámer Komisie vyvolal nevôľu predovšetkým v krajinách so silným sociálnym modelom, kde je pracovné právo dôsledne ošetrené a politický aktéri sa obávali, že nadradená európska norma by zasiahla do výsostného práva národných štátov.  regulovať pracovno-právne vzťahy. Iniciátormi zásahu preto boli hlavne severské krajiny Fínsko, Švédsko, Dánsko, ktoré by boli novou právnou úpravou priamo zasiahnuté. Vadilo im predovšetkým to, že Európsky súdny dvor by ako posledná inštancia dostal možnosť rozhodovať spory týkajúce sa stávky zamestnancov.

Svoje nie pridali parlamenty v Portugalsku, Lotyšsku, Luxemburgu, Malte, Poľsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku a vo Veľkej Británii. Niektorým zákonodarcom napríklad vadilo, že nová norma nie je jednoznačná v tom, ako definuje tzv. cezhraničnú akciu. Navyše viacerí oponenti namietali, že právo na stávku je explicitne vyňaté z oblastí európskej legislatívy. Diskusiu odštartovalo kontroverzné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v prípadoch „Viking Line“ a „Laval“, v ktorých dal prednosť fungovaniu jednotného trhu.

Komisia musí námietky zvážiť, ale nemusí sa nimi riadiť

Na rade je Komisia, ktorá k „žltej karte“ bude musieť zaujať stanovisko. Súčasťou mechanizmu je jej povinnosť námietky národných parlamentov zvážiť. V tejto fáze ale nemusí nevyhnutne návrh stiahnuť. Môže ho dokonca ponechať v pôvodnej podobe. Musí ale svoje rozhodnutie odôvodniť. Lehota v ktorej tak musí učiniť pritom nie je stanovená.

Aj keby v krajnom prípade Komisia naďalej presadzovala pôvodný návrh, nemusí to znamenať konečné rozhodnutie. Súčasťou balíka zmien inštitucionálneho rámca sú tiež ďalšie mechanizmy, ktoré parlamenty členských krajín môžu využiť. Ak by Komisia svoj návrh zachovala v pôvodnej podobe, môže sa proti nemu v riadnom legislatívnom procese vyjadriť nadpolovičná väčšina hlasov parlamentov členských krajín. Znamenalo by to vyžitie mechanizmu tzv. „oranžovej karty“. Pokiaľ by ani v tomto prípade Komisia návrh nezmenila, alebo nestiahla, mohli by návrh zamietnuť Európsky parlament, alebo Rada.

Investujte so Saxo lacnejšie

Zistite viac

Využite nižšie poplatky za US akcie - 0,08 %, min. 1 USD, s menovou konverziou 0,25 % a bez minimálneho vkladu.

Advertisement

Daňové priznanie online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur.

DníHodínMinútSekúnd

Pokiaľ chcete riešiť dane po stare, máme pre vás chytré formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

28. 3. 2024 | Marek Mittaš

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

Minulý rok vláda informovala o tom, že v štátnom rozpočte chýbajú peniaze. Tento problém vyriešila tzv. konsolidačným balíčkom, ktorého súčasťou boli rôzne zmeny. Niektoré z nich začali... celý článok

Najbohatší ľudia v roku 2023

21. 3. 2024 | Marek Mittaš

Najbohatší ľudia v roku 2023

Rebríček najbohatších ľudí za rok 2023 príliš neprekvapil. Prvú desiatku obsadili stálice ako Elon Musk, Jeff Bezos či Warren Buffett, pričom úplne prvé miesto si uchmatol Francúz Bernard... celý článok

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

7. 3. 2024 | Marek Mittaš

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

Keď hovoríme o dlhoch, obvykle spomíname ten, ktorý má naša krajina. Pravdou však je, že nie sme jediní, ktorí musia niečo splácať. V skutočnosti je celý svet zadlžený, pričom suma... celý článok

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

17. 1. 2024 | Redakcia

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

Podľa najnovších štatistík sa majetok Slovákov zvýšil až trojnásobne, napriek tomu, že patríme medzi investične konzervatívne krajiny. Kde sa nachádza väčšina našich úspor a aké chyby... celý článok

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

10. 1. 2024 | Redakcia

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

S príchodom nového roka zvyčajne prichádza viacero noviniek spojených s minimálnou mzdou, daňami a rôznymi dávkami. Ako bude vyzerať rok 2024 v číslach a čo všetko sa zmení? Pripravili... celý článok