Európska komisia tento týždeň zverejnila výročnú správu o využití prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácií (European Globalisation Adjustment Fund – EGF) v minulom roku. Celková suma, ktorou fond členským štátom prispel, predstavovala 83,5 miliónov eur, čo je o približne dve tretiny viac, než tomu bolo v roku 2009. Počet prepustených zamestnancov, ktorých sa subvencie týkali, vzrástol dvojnásobne na 23 688.
EGF je relatívne novým nástrojom podpory sociálnej solidarity a aktívnych opatrení trhu práce. Vznikol na návrh predsedu komisie José Manuela Barrosa a do praxe bol uvedený od roku 2007. Účelom fondu je finančne prispievať príslušným orgánom na národnej a miestnej úrovni v boji s nezamestnanosťou, ktorá je dôsledkom globalizácie, finančnej krízy a významných štrukturálnych zmien vo svetovom obchode.
Ako zdôraznil László Andor, komisár zodpovedný za rezort zamestnanosti a sociálnych vecí „prostriedky EGF pomáhajú tisícom európskych zamestnancov nájsť si novú prácu a ako taký hrá dôležitú úlohu v boji proti nezamestnanosti a je prejavom potreby reagovať na aktuálne výzvy pracovného trhu“.
Typickou situáciou, kedy je možné EGF osloviť je napríklad presunutie výroby regionálne významného podniku mimo EÚ. V takýchto prípadoch subvencie fondu pomáhajú pokrývať náklady na rekvalifikačné projekty a opätovné začlenenie prepustených zamestnancov do pracovného procesu.
Žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci z prostriedkov EGF podávajú výhradne samotné členské štáty. Individuálne subjekty – dotknuté spoločnosti, alebo zamestnanci, ktorým hrozí hromadné prepúšťanie a majú záujem využiť asistenciu EGF sa musia najskôr obrátiť na vnútroštátne orgány. V prípade Slovenska proces žiadosti zastrešuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Slováci v roku 2010 nežiadali, v žiadostiach dominujú Írsko, Španielsko a Taliansko
V minulom roku nezaznamenal fond žiadnu žiadosť zo Slovenskej republiky. Prvýkrát boli ale žiadosti podané z Českej republiky, Poľska a Slovinska. Celkovo bolo v roku 2010 o pomoc z fondu žiadané 31-krát v dvanástich členských krajinách EÚ v celkovej sume 170 miliónov eur.
Najväčší nárast žiadostí zaznamenal fond práve v rokoch 2009 a 2010. Dohromady sa v týchto rokoch na fond členské štáty obrátili 61-krát, čo z celkového počtu 78 žiadostí od roku 2007 predstavuje výrazný podiel. Na pozadí tohto dramatického nárastu je reálny dopad svetovej hospodárskej a finančnej krízy na zamestnanosť. Dá sa očakávať, že v roku 2011 bude tento trend pokračovať.
V celkovom počte zamestnancov, ktorých náklady na opätovné nájdenie práce fond pomáhal počas svojej existencie hradiť dominujú Írsko, Španielsko a Taliansko. V roku 2010 EGF prispel na projekty v deviatich členských krajinách. Medzi finálnymi príjemcami boli subjekty v Dánsku, Nemecku, Írsku, Litve, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku.
Príjemcami boli v krátkom období existencie fondu prevažne staré členské krajiny, keďže tie najčastejšie čelia problémom s ukončením výroby a prepúšťaním zamestnancov v dôsledku výhodnejších podmienok v zahraničí. Krajiny strednej a východnej Európy sú vzhľadom k relatívne nižšej cene práce ešte stále skôr cieľovými krajinami medzinárodného presunu výrobných faktorov.
Miera participácie EGF na podporných opatreniach dosiahla úroveň 65 percent, zvyšných 35 percent bolo hradených z verejného rozpočtu daného členského štátu, ktorý o prostriedky žiadal. Čo sa týka odvetvovej štruktúry, najčastejšie boli subvencované subjekty v oblasti automobilového priemyslu, textilného priemyslu a stavebníctva. Jedná sa opäť o oblasti, ktoré sú najviac citlivé na zmeny v medzinárodnom obchode a musia sa vyrovnať s následkami hospodárskej krízy.
