Množstvu slovenských firiem hrozí úpadok. Čo je za tým?

Ekonomický rast postavili automobilky

Na Slovensku sa v roku 2017 podľa očakávaní Národnej banky Slovenska počíta s rastom ekonomiky presahujúcim tri percentá, pričom by mala výraznejšie klesať aj miera nezamestnanosti. Odhad na rok 2017 je 9 % a smelé očakávania do roku 2019 rátajú s poklesom pod osempercentnú hranicu.

Avšak práve tu je mnoho firiem skeptických, keďže už dnes vedia, že nie každý nezamestnaný je zamestnateľný. Na Slovensku prosperitu spoločností a ich rast totiž najviac ohrozuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie a malé percento vlastného imania v porovnaní k záväzkom.

Nedostatok pracovníkov ohrozuje ekonomiku

Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenskú ekonomiku držia nad vodou automobilky. Tie aktuálne po krízových rokoch chytili druhý dych a s tým súvisí aj ich rozmach.

Veď Jaguar bude na malom Slovensku už štvrtou automobilkou a produkcia veľkej trojky v roku 2016 trhla rekord viac ako milión vyrobených automobilov. Dobré čísla však vyplavujú aj ohrozenia. Paradoxne na rozdiel od minulých rokov výrobu automobilov neohrozuje kríza, ale nedostatok ľudí.

Automobilky už teraz hlásia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a to ešte štvrtá automobilka neotvorila brány. Zväz automobilového priemyslu SR vidí problémy hlavne v zlom prístupe štátu k výchove nových absolventov. „Je  nevyhnutné nastaviť vzdelávací systém tak, aby sa kontinuálne a dlhodobo vytvárali podmienky pre prísun kvalifikovaných zamestnancov do našich závodov. Pokiaľ sa záujem štátu nezmení na reálne skutky, bude sa potenciál konkurencieschopnosti Slovenskej republiky nebezpečne znižovať,“ varuje J. Sinay, prezident ZAP SR.

Ak sa teda nezmení súčasný stav, je možné, že automobilky sa za lepšími podmienkami vysťahujú do iných krajín. To by pre slovenskú ekonomiku, keďže na automobilky je naviazaných niekoľko desiatok subdodávateľov, bola značná katastrofa. Nedostatok pracovnej sily však nie je len doménou automotivu. Chýbajú aj pracovníci v strojárstve, technológiách, nedostatkoví si aj bežní remeselníci. Pre Slovenskú ekonomiku je to vážnejšie ohrozenie ako otázka, kto vyhrá voľby vo Francúzsku.

Zhoršilo sa podnikateľské prostredie

Podnikatelia sú značne nespokojní aj so súčasným vývojom podnikateľského prostredia na Slovensku. Dôkazom je hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska. Za posledný štvrťrok 2016 klesla medzikvartálne o 2,1 % na 51,6 bodu.

Podľa aliancie sú dôvodom najmä legislatívne zmeny. Podnikatelia dnes celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia pre svoju činnosť. Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala položka uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými priečkami skončila funkčnosť politického systému v štáte a tretie najväčšie mínus si pripísala položka vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov.

Spoločnosti ohrozuje „legislatívny“ úpadok

Závažným problémom až pre tretinu slovenských spoločností je aj hrozba úpadku, ktorý vyplýva ako z vyššie uvedených príčin, ale aj z dôvodu legislatívnych kritérií, účinných od 1. januára 2016. Kritérium hrozby úpadku totiž slovenská legislatíva definuje na základe pomeru vlastného imania a záväzkov spoločnosti. To sa však dnes nejaví ako najideálnejšie.

Podľa tohto metra za rok 2016 kritérium úpadku spĺňalo 25,76 % podnikov. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o., ktorá skúmala účtovné závierky 184 501 spoločností s právnymi formami, na ktoré sa vzťahujú zákonné ustanovenia o spoločnosti v kríze, najväčší podiel týchto spoločností (28,85 %), z ich celkového počtu (47 536) podniká v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Sekciou s druhým najväčším podielom spoločností v kríze, ktorým hrozí úpadok, sú odborné, vedecké a technické činnosti (14,95 %) a treťou sekciou sú administratívne a podporné služby (10,14 %).

„Definovať spoločnosť v kríze, ktorej hrozí úpadok, iba na základe pomeru vlastného imania a záväzkov, aj vzhľadom na definície krízy, nemožno považovať za adekvátne. Tento pomer vypovedá iba o miere zadlženosti spoločnosti,“ upozorňuje Jana Marková, hlavná analytička CRIF – Slovak Credit Bureau.  Podľa CRIF však situácia nie je až tak zlá.

Z podnikov, ktorým hrozí podľa zákonnej úpravy úpadok, malo neuhradené zákonné záväzky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovej a colnej sekcii Finančného riaditeľstva SR a justičnej pokladnici v stanovených lehotách len 13,27 % všetkých spoločností. Štát tak do rizikovej skupiny posunul aj relatívne zdravé podniky, čo podnikateľskému prostrediu tiež nepomáha.