Hoaxy, dezinformácie a nepravdy. Ako ich spoznať a ako si overovať informácie?

Hoax je slovíčko pôvodom z angličtiny, ktoré označuje podvod alebo podvodný žart. V súčasnosti sa tento pojem rozmohol predovšetkým prostredníctvom internetu - kde sa často používa na vyjadrenie podvodnej a nepravdivej správy. Hoax aj napriek svojej nezmyselnosti často vyzýva na to, aby táto informácia bola preposielaná ďalším používateľom systému alebo sociálnej siete. Jednoduchosť a prakticky nulová cena a námaha pri preposielaní spôsobila ich veľký rozmach najmä v dnešnej digitálnej dobe.

• Informácie vyskakujú zo všetkých strán
• Z akého zdroja pochádza informácia?
• Vymyslené autority
• Upravené fotografie a falošné videá
• Stránky, ktoré vyvracajú hoaxy

Falošné správy a hoaxy bývajú často bombastické novinky, vysoko emotívne a môžu obsahovať opis nebezpečenstva, varovanie, prípadne aj výzvy k ďalšiemu zdieľaniu. Môžu popisovať údajne utajené skutočnosti, o ktorých "oficiálne médiá a politici mlčia". Vždy keď niečo také uvidíte, zbystrite svoju pozornosť a zaujímajte sa o pôvod informácií.

Informácie vyskakujú zo všetkých strán

Žijeme vo veľmi informačnej a digitálnej dobe. V súčasnosti na nás totiž doslova vyskakujú informácie zo všetkých strán. Internet už častejšie používame v mobilných telefónoch, máme ho dokonca aj v inteligentných hodinkách a tak sme neustále informovaní o všetkom, čo sa na svete a okolo nás deje. 

Nie všetky informácie sú však pravdivé. Na internete možno nájsť množstvo portálov, ktoré zverejňujú polopravdy, dezinformácie a hoaxy, prípadne veľmi ťažko overiteľné informácie. Je často len na jednotlivcovi, ako tieto informácie spracuje, ako sa k ním postaví a ktorým informáciam uverí.

Z akého zdroja pochádza informácia?

Vždy sa pýtajte alebo zisťujte, odkiaľ pochádza daná informácia. Pozrite sa, kde bola pôvodne publikovaná, čo je to za webstránku, čím sa zaoberá a pod. Ak stránka tvrdí, že svet je plochý, ovládajú ho ilumináti a americký prezident Trump je mimozemšťan, potom zrejme ďalej nie je potrebné pátrať po pravdivosti informácie. V skratke tiež povedané, že webstránky zahltené nenávisťou, konšpiráciou, populistickými výkrikmi a inými nezmyslami treba brať s odstupom.

Chýba zdroj? Chýba relevancia

Pri dezinformáciách a hoaxoch je často bežné, že zdroj správy nie je uvedený. Potom opäť platí, že nie je potrebné na túto informáciu brať ohľad. Čoraz viac je však v súčasnosti bežné, že najmä "alternatívne" webstránky odkazujú jeden na druhý a vytvárajú spletitú sieť, ktorá má nabudiť pocit dôveryhodnosti informácie. Chcú tak zmiasť čitateľa. 

Zdroj však často chýba aj v prípade relevantných médií a nemusí práve ísť o hoax. To je ponaučenie pre všetkých, ktorí ešte nevedia, akým médiám majú vo svojom živote dať prednosť. Tie, ktoré uvádzajú zdroje pristupujú k informáciám transparentne.

Vymyslené autority

Na internete nájdete rôzne vymyslené články alebo vedecké tézy, ktoré sa opierajú o vymyslené a neexistujúce autority. Takéto nepravdy vám môžu často prísť aj do e-mailovej schránky. Obľúbení sú napríklad anonymní vedci. Bohužiaľ, inak ako dôsledným pátraním a overovaním sa tieto prípady odkryť nedajú. A pretože valná časť falošných správ je opísaná zo zahraničných zdrojov, pri pátraní si s češtinou či slovenčinou zvyčajne nevystačíte.

Upravené fotografie a falošné videá

Na internete sa často objavujú aj obrázky, ktoré boli prerobené v nejakom grafickom programe a majú poslúžiť nepravdivým informáciám k šíreniu. Na Slovensku tak pred pár rokmi kolovala fotografia Zuzany Čaputovej, ktorej nemenovaný konšpiračný denník zámerne zmenil tvar nosa - cieľom samozrejme bolo podporiť antisemitské názory a poškodiť jej meno - tento hoax však veľmi rýchlo novinári odhalili.

Nájsť originálny zdroj fotografie sa môžeme pokúsiť napríklad aj cez tzv. reverzné vyhľadávanie na internete. Takže vezmete obrázok a nahráte do špecializovaného vyhľadávača, ktorý vyhľadá jeho zhodné, či podobné použitie. Rovnako tak možno odhaliť využitie fotografie vo fiktívnom kontexte, čo je jedna zo spomínaných a obľúbených techník tvorby hoaxov. Túto funkciou napríklad ponúka aj Google vyhľadávanie resp. Google Images.

V prípade videí je situácia o niečo ťažšia, pretože tzv. deep fake videá sú čoraz sofistikovanejšie a niekedy je veľmi náročné rozoznať, či napríklad tvár tej-ktorej osoby bola vymenená za inú alebo nie. Ako vodítko k overeniu môžete použiť nástroj CitizenEvidence, ktorý dokáže skontrolovať autenticitu videa, respektíve vyhľadá históriu zverejnenia. 

Stránky, ktoré vyvracajú hoaxy

Mnohé hoaxy sa po rokoch opakujú a opäť si nájdu svojich priaznivcov, ktorí ich ďalej zdieľajú medzi známymi a priateľmi na sociálnych sieťach. Ak si chcete overiť či ide o nepravdu, odporúčame nazrieť do existujúcich databáz webov ako Hoax.cz, Mýty.sk alebo Manipulátoři.cz. Ak viete anglicky, môžu vám poslúžiť weby hoaxorfact.com, Hoaxes.org, Snopes, Hoaxbuster.org a iné.