Skupina poistencov bola ukrátená o dôchodky. Súdy im postupne dávajú za pravdu

Ak požiadate o starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa bude primárne vyhodnocovať, či:

1) ste dovŕšili dôchodkový vek,

2) doba vášho dôchodkového poistenia trvala najmenej 15 rokov.

Pravidlá pre určenie dĺžky trvania dôchodkového poistenia však nie sú vždy jednoznačné. Dokazujú to aj spory, ktoré so Sociálnou poisťovňou vedú napríklad ľudia s nárokom na výsluhový dôchodok.

Sociálna poisťovňa si našla v judikatúre kľučku

Výsluhový dôchodok je dávka osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá môže byť po skončení služobného pomeru vyplácaná policajtom a vojakom. Treba však podotknúť, že „policajtom“ sa podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (zákon č. 328/2002 Z.z.) okrem príslušníka Policajného zboru rozumie aj príslušník Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, SIS, NBÚ, Zboru väzenskej a justičnej stráže či ozbrojený príslušník finančnej správy.

Obdobie služby zohľadňované pre vznik nároku na výsluhový dôchodok však môže poistencovi skomplikovať priznanie starobného dôchodku poskytovaného Sociálnou poisťovňou. Ak si chcú poistenci presadiť svoje práva, často sa nevyhnú súdnemu konaniu.

Precedens z Košíc

Jeden z mnohých takýchto sporov pomerne nedávno riešil napríklad Správny súd v Košiciach. Poistenec sa bránil proti zamietnutiu žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ku ktorému Sociálna poisťovňa pristúpila práve s poukazom na nedostatok potrebnej doby dôchodkového poistenia. Pri jej výpočte nezohľadnila dobu hodnotenú na účely výsluhového dôchodku - v danom prípade išlo konkrétne o dobu základnej vojenskej služby v III. pracovnej kategórii a dobu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore v III. kategórii. 

Poisťovňa na margo svojho rozhodnutia dokonca uznala, že svoju aplikačnú prax musela zosúladiť s názorom Najvyššieho súdu SR; tento si ale vyložila tak, že pri určení nároku a výšky starobného dôchodku je síce potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku, ale iba u poistencov, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok zohľadnením doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií. 

Poistenec sa proti rozhodnutiu ústredia odvolal; generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ho však potvrdil. Poistenec sa teda obrátil na súd.

Súd: Sociálna poisťovňa ľudí v služobnom pomere znevýhodňuje

Správny súd v Košiciach pri posudzovaní prípadu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp.zn. 7So/138/2011, ktoré bolo vydané ešte v roku 2012 a bolo považované za natoľko podstatné, že bolo zverejnené aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR (R 83/2013). Práve uvedeným rozhodnutím správny súd podoprel záver, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok by mala byť hodnotená celá doba dôchodkového poistenia, ktoré bolo získané nielen vo všeobecnom, ale aj v osobitnom systéme poistenia. 

Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia by mala poisťovňa vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme bez ohľadu na zaradenie služby do pracovnej kategórie. Až následne by mala suma starobného dôchodku znižovať o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky (bližšie bod 33 rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach, sp.zn. PO-3Sa/6/2023). Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku môže krátiť o výšku výsluhovej dávky. 

Súd ďalej poukázal na to, že podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa pre výšku výsluhového dôchodku nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Zabezpečenie za tzv. zvyškové doby nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby preto treba vychádzať zo zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nie je zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, treba ho zhodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 

Súd napokon uzavrel, že ak Sociálna poisťovňa uvedené nerešpektuje, zhoršuje dôchodkové postavenie tých poistencov, ktorým by paradoxne malo byť zabezpečené komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Veľmi podobné prípady ako Správny súd v Košiciach v poslednej dobe riešili aj Správny súd v Banskej Bystrici (napr. rozhodnutie vydané sp.zn. 18Sas/6/2023) a Správny súd v Bratislave (napr. rozhodnutie vydané pod sp.zn. BA-4Sa/47/2020).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.