Štátne dlhopisy, alebo ako ich nazval rezort financií, dlhopisy pre ľudí, sa okamžite po spustení stali obrovským hitom najmä u dôchodcov. Čas však ukázal, že čo sa týka výnosov, nie je to žiadna hitparáda. Dlhopisy nemajú ani dostatočný výnos na to, aby úspory investorov chránili pred infláciou, hoci stále ide o lepší spôsob uloženia peňazí, ako matrac či vankúš. Mnohí investori sa už dlhopisov zbavili a ďalší pribúdajú.
Ľudia sa dlhopisov zbavujú
Keď slovenské ministerstvo financií pred dvoma mesiacmi spustilo predaj štátnych dlhopisov s názvami Investor a Patriot, očakávalo postupný záujem verejnosti počas niekoľkých týždňov, no stalo sa čosi iné – obyčajní ľudia po nich siahli tak rýchlo, že celú emisiu v hodnote pol miliardy eur rozobrali za 4 dni.
Dlhopisy boli lákavé – dvojročné s názvom Investor sľubovali ročný výnos vo výške 3 %, kým štvoročné, pomenované Patriot, ponúkali ešte o niečo viac – konkrétne 3,3 % ročne. Ministerstvo ich pritom propagovalo ako výhodnejšiu a zároveň bezpečnejšiu alternatívu ku komerčným vkladom, pričom výnosy boli oslobodené od dane z príjmu, čo mnohých presvedčilo, že ide o rozumné miesto pre uloženie úspor.
Ako však nedávno upozornil Forbes, radosť viacerých investorov netrvala dlho. Už po pár týždňoch sa niektorí rozhodli svoje nové cenné papiere predčasne predať, lebo si uvedomili, že úroky, ktoré dlhopisy prinášajú, jednoducho nestačia na pokrytie rýchlo rastúcich cien.
Na Slovensku totiž medziročná inflácia od začiatku roka osciluje okolo štyroch percent a v máji 2025 podľa harmonizovaných údajov Eurostatu dosiahla 4,3 %, čím sa Slovensko spolu s Chorvátskom zaradilo na štvrté miesto v rámci Európskej únie. Pokiaľ niekto očakával, že si pomocou štátneho dlhopisu uchráni hodnotu svojich úspor, alebo ich ešte zhodnotí, musel byť sklamaný.
Neatraktívne výnosy vinou štátu
Ako sme informovali nedávno, za rýchlosť rastu cien tovarov a služieb na Slovensku môže viacero faktorov, vrátane konsolidácie. Štát sa rozhodol ozdravovať verejné financie najmä cez zvyšovanie daní – od začiatku roka stúpla základná sadzba DPH z 20 na 23 %. Od apríla bola zavedená nepopulárna transakčná daň. Pri bezhotovostných platbách ide o daň 0,4 %, pri výbere z bankomatu dokonca 0,8 %, pričom v druhom prípade neexistuje ani žiadny horný limit. Tieto opatrenia zvyšujú ceny tovarov a služieb, čo logicky ešte viac oslabuje reálnu hodnotu akýchkoľvek investícií s pevne stanoveným výnosom.
Z pohľadu bežného človeka to teda znamená, že hoci úroky na dlhopisoch znejú na prvé počutie štedro, v kontexte aktuálnej a pravdepodobne pretrvávajúcej inflácie vlastne neprinášajú žiadny reálny zisk. Európska komisia síce predpovedá, že inflácia na Slovensku by sa v roku 2026 mohla spomaliť na 2,9 %, no ak sa táto prognóza nenaplní, výnosy z dlhopisov naďalej zaostanú za cenovým rastom.
Dlhopisy 2: bude ešte záujem?
Kým v eurozóne sa inflácia pohybuje už pod dvomi percentami, Slovensko zatiaľ odoláva týmto trendom Aj preto sa investícia, ktorá mala byť istotou a bezpečím, pre mnohých ukazuje ako nevýhodná.
Ak sa inflácia v roku 2026 zmierni, môže ísť o pomerne atraktívnu investíciu. No ak vláda bude pokračovať v zaťažovaní firiem a spotrebiteľov, rast cien nás bude mátať ešte dlho a výnos 3, resp. 3,3 % bude veľmi slabý. Hoci bol záujem o dlhopisy v tomto roku vysoký, situácia sa nemusí zopakovať, ak bude vysoká aj inflácia.
Stále však platí, že nákup štátnych dlhopisov je lepšou voľbou, ako mať peniaze odložené na bežnom či sporiacom účte, alebo v hotovosti doma. V takomto prípade peniaze strácajú hodnotu priamoúmerne s infláciou. Dlhopisy toto znehodnocovanie aspoň spomaľujú.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.