Zadlžená Európa: Ako sme na tom s požičanými peniazmi?

Maastrichtské kritéria boli splnené

Podľa predbežných údajov, ktoré zverejnil Eurostat, sa Slovensku podarilo znížiť jeho verejný dlh o 3,2 percentuálneho bodu. Vďaka finančnému príjmu, ktorý spôsobila vysoká inflácia, sa náš verejný dlh dostal na úroveň 57,8 % HDP. To prakticky znamená, že sme sa dostali pod hranicu 60 %, ktorá je jedným z kritérií Maastrichtskej zmluvy o bezpečnosti menovej politiky. Z hľadiska zdravia verejných financií a bezpečnosti eura ide o výbornú správu.

Členské krajiny sa zaviazali Maastrichtskou zmluvou splniť ďalšie kritérium, ktoré sa týka výšky rozpočtového deficitu. Hranica tu je 3 % a Slovensko dosiahlo za rok 2022 deficit vo výške 2,04 %. Opäť v porovnaní s priemerom EÚ (deficit 3,4 %) ide o vynikajúci výsledok. Priemerný dlh všetkých 27 krajín je na úrovni 84 % HDP.

V rámci EÚ malo iba 6 krajín štátny rozpočet v prebytku. Jedna krajina ho mala vyrovnaný a zvyšok bol v deficite, pričom prvenstvo si vybojovalo Taliansko s 8 %.

V európskom meradle sme priemer

Hoci sú čísla na prvý pohľad pozitívne, pri bližšom preskúmaní zistíme, že situácia nie je taká ružová, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem Slovenska sa totiž podarilo znížiť dlh aj ďalším 23 členským krajinám EÚ. Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil, že priemerny pokles verejného dlhu za rok 2022 bol 3,9 %. S naším poklesom dlhu o 3,2 % sa teda nachádzame pod priemerom EÚ a sme na 15. mieste.

Výška slovenského dlhu je v strede

V roku 2022 malo 13 členských krajín nižší dlh a 13 krajín vyšší dlh. Nachádzame sa teda presne uprostred a zároveň celkom hlboko pod priemerom EÚ, ktorý je 84 % HDP. Ak sa pozrieme iba na eurozónu, tak dlh dosahuje až 92 %. 

Nikoho neprekvapí, že najväčší verejný dlh má Grécko, a to až 171,3 % HDP. Druhé miesto patrí Taliansku s dlhom 144,4 %, tretie Portugalsku a štvrté Španielsku. Všetko tieto krajiny označujeme aj ako chudobný juh Európy. 

Aj napriek najvyššiemu dlhu verejných financií sa práve Grécku podarilo najviac znížiť svoj verejný dlh. Okresal ho až o 23,3 %, čo je najviac z celej únie. Za nimi je Cyprus, ktorý si znížil svoj dlh o 14,7 %. Hoci sú tieto čísla pozitívne, tieto krajiny stále patria medzi najzadlženejšie v celej EÚ a potrebujú podniknúť opatrenia na ďalšie znižovanie svojho verejného dlhu.

Ako sa darilo našim bratom Čechom?

Na opačnej strane mince sú štyri krajiny, ktorým v roku 2022 narástol verejný dlh. V tomto rebríčku získala prvenstvo Česká republika, ktorej verejný dlh vzrástol o 2,1 %. Na druhom mieste sa umiestnilo Estónsko, kde nárast dlhu bol len 0,8 %. Je potrebné poznamenať, že Estónsko má najnižší dlh v celej EÚ. Tretie miesto obsadilo Fínsko, keďže jeho verejný dlh vzrástol o 0,4 %. Luxembursko zaznamenalo nárast dlhu len o 0,1 %. 

Aj napriek tomu, že Česi zaznamenali najvyšší nárast verejného dlhu zo všetkých 27 krajín, celkové zadlženie krajiny je iba na ôsmom mieste. Pre lepší prehľad uvádzame graf, ktorý zobrazuje výšku dlhu jednotlivých krajín v roku 2022.

Prognózy na ďalší rok nie sú pozitívne

Štáty sa zadlžujú z rôznych dôvodov, pričom najčastejšie k tomu dochádza kvôli kríze a zlému hospodáreniu štátov.  Od roku 2020 sa tieto dva faktory vyskytujú súčasne. Začalo to prvým lockdownom počas pandémie COVID-19 spolu s populistickými zákonmi, ktoré na poslednú chvíľu prijala predošlá vláda. Rok 2021 bol tiež poznačený sériou lockdownov, ktoré spôsobili, že mnohí podnikatelia potrebovali pomoc štátu na prežitie. V dôsledku toho sa náš verejný dlh v tomto období výrazne zvýšil. 

Zdroj: eurostat.eu

Hoci ide zatiaľ o predbežné čísla, odborníci sú s nimi spokojní, ale zároveň dvíhajú varovný prst. Konkrétne predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Ján Tóth, sa k výsledkom vyjadril nasledovne: „Napriek tomu, že rok 2022 bol veľmi pozitívny, v tomto roku je rozpočet oveľa rozšafnejší a štedrejší, čo sa týka trvalých opatrení.“

Inak povedané, trvalý deficit sa zvýši z 1 % na 3,7 %. Ide o štruktúrovaný deficit, ktorý presnejšie ukazuje, ako hospodári vláda, pretože je očistený od premenlivých faktorov. Len pomoc na energiách nás bude stáť okolo 3 miliárd €.

Preto je dôležité nepodľahnúť prehnanému optimizmu a tieto výsledky nebrať ako zelenú pre ďalšie bezmyšlienkové míňanie peňazí. Naše verejné financie sú stále zlé a podľa analytikov z NBS nemôžeme očakávať podobný výsledok budúci rok. Jednak sa zvýšil štrukturovaný deficit a jednak nás dobehne inflácia, ktorá zvýši výdavky štátu.

Marek Mittaš

Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu.  Ďalšie články autora.

Investujte so Saxo lacnejšie

Využite nižšie poplatky za US akcie - 0,08 %, min. 1 USD, s menovou konverziou 0,25 % a bez minimálneho vkladu.

Zistite viac