Slováci pracujú viac na zmeny, prácou z domu sa živí máloktorý!

Práca na zmeny je v podmienkach slovenského trhu práce hlboko zakorenená. Úroveň využívania zmennej práce je dokonca druhá najvyššia spomedzi krajín Európskej únie.

Podniky využívajú na zabezpečenie plynulej prevádzky najčastejšie zmennú prácu. Pri práci na zmeny sa zamestnanci striedajú na rovnakom pracovnom mieste podľa vopred stanoveného rozvrhu, kedy pracovníci nahradia jeden druhého na pracovisku na tom istom mieste v rámci 24 hodín tak, aby bola prevádzková doba dlhšia, než pracovná doba jedného pracovníka. Práca na zmeny predstavuje  jednu z najstarších flexibilných foriem zamestnávania, jej korene siahajú do 19. storočia a vo veľkej miere súvisia so zavádzaním strojných zariadení do výroby. Práca na zmeny sa však začala objavovať aj v sektore služieb, kde je v súčasnosti vo veľkej miere využívaná.

Z porovnania zamestnanosti Európskeho štatistického úradu (Eurostat) vyplýva, že najvyšší rozsah využívania zmennej prevádzky v roku 2011 zaznamenalo Slovinsko, kde touto formou pracuje zhruba každý tretí zamestnanec (31,9 %), nasleduje Slovensko a Poľsko (zhodne 29,9 %), Česká republika (29,1 %) a Rumunsko (27,4 %). Naopak, práca na zmeny bola v minulom roku v najnižšej miere využívaná v Dánsku, kde takto pracuje len 3,9 % zamestnancov, vo Francúzsku, kde vlani pomer pracovníkov pracujúcich na zmeny vzhľadom k celkovému počtu pracovníkov dosiahol úroveň 7,3 %, nasleduje Holandsko s úrovňou 8,4 %.

Rozsah využívania práce na zmeny je v podmienkach slovenského trhu práce tradične vysoký a ako zobrazuje predchádzajúca tabuľka, v roku 2011 pracovalo na Slovensku na zmeny 29,9 % zamestnancov. Táto hodnota je spolu s poľskou druhá najvyššia spomedzi krajín európskej dvadsaťsedmičky.

Využívanie zmennej práce je medzi aktérmi slovenského trhu práce hlboko zakorenené a spomedzi flexibilných foriem organizácie pracovnej doby patrí dlhodobo k najviac využívaným. Značne vysoký rozsah práce na zmeny v podmienkach slovenského pracovného trhu pripisujeme aj jej popularite zo strany zamestnávateľov, ktorí tak vďaka nepretržitej prevádzke môžu plne využiť stroje a zariadenia. Zamestnanci si však tiež prídu na svoje. Práca na zmeny sa teší značnej popularite medzi zamestnancami, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Získajú väčšie množstvo voľného času v porovnaní s prácou, ktorá nie je vykonávaná na zmeny a vďaka práci počas víkendov alebo štátnych sviatkov získavajú príplatky, ktoré sú pre rodinný rozpočet zaujímavým prilepšením. Je dôležité spomenúť aj negatíva, ktoré práca na zmeny prináša, a to najmä v podobe narušeného biorytmu pracovníkov.

Na Slovensku pracuje z domu 3,6 % zamestnancov z celkového počtu pracujúcich osôb, rovnako je tomu v Nemecku. V susednej ČR je táto hodnota o niečo nižšia, z domu má možnosť pracovať 3,1 % pracovníkov.

Keďže v poslednej dobe dochádza k neustálemu rozširovaniu a zdokonaľovaniu informačných a komunikačných technológií, zamestnanec v niektorých prípadoch nemusí byť fyzicky prítomný na pracovisku, ale svoju prácu môže vykonávať z pohodlia svojho domova. Práca z domu spočíva v tom, že zamestnanec dlhodobo pracuje doma a iba sporadicky prichádza do kancelárie za svojím zamestnávateľom. Práca z domu poskytuje zamestnancovi úplnú slobodu v organizácii pracovného času, keďže nie je obmedzený prevádzkovým časom svojho zamestnávateľa.

Najvyššie percento zamestnancov zapojených do práce z domu bolo v minulom roku zaznamenané  Luxembursku, kde 12 % zamestnancov vykonávalo prácu z pohodlia svojho domova. V rozsahu využívania práce z domu podľa minuloročných údajov nasleduje Dánsko (11,7 %), Francúzsko a Holandsko (zhodne 11,3 %), Rakúsko (10,9 %) a Belgicko (9,9 %). V uvedených krajinách pracuje z domu zhruba každý desiaty zamestnanec. Naopak, najnižšou mierou využívania práce z domu sa vlani vyznačovalo Rumunsko (0,5 %), Bulharsko (0,6 %), Cyprus  (0,9 %), Grécko a Lotyšsko (zhodne 2,1 %), Maďarsko (2,8 %), Taliansko (3 %), ČR (3,1 %), Malta (3,2 %), Litva (3,3 %) alebo Spojené kráľovstvo, kde z domu pracuje 3,5 % zamestnancov z celkového počtu pracujúcich osôb.

Slovensko v roku 2011 registrovalo 3,6 % pracovníkov, ktorí pracujú z domu. Ako vidíme, táto hodnota rozhodne nie je najnižšia spomedzi krajín európskej dvadsaťsedmičky, dokonca prevyšuje úroveň využívania práce z domu v susednej Českej republike, kde touto formou pracuje 3,1  % pracovníkov z celkového počtu pracujúcich osôb.

V zahraničí využíva model domácej kancelárie mnoho veľkých firiem

V zahraničí využíva model domácej kancelárie mnoho veľkých firiem, ktoré namiesto neustálej kontroly svojich zamestnancov na pracovisku kladú dôraz na ich produktivitu. Nedochádza tak k tomu, že zamestnanci strávia v práci čo najviac hodín, avšak bez výsledného efektu. Dôležité pre zamestnávateľa je, že zamestnanec svoju prácu vykonajú kvalitne.