Slováci milujú cestovanie, no zároveň sú si čoraz viac vedomí svojich finančných možností. Inflácia, ktorá ovplyvňuje ceny takmer vo všetkých oblastiach života, sa nevyhla ani dovolenkovým plánom. Napriek tomu, že ceny letov, ubytovania či stravovania v zahraničí stúpajú, Slováci sa nevzdávajú svojich túžob po cestovaní. Práve naopak – podľa prieskumu spoločnosti Kiwi.com sa ukazuje, že až 74 % Slovákov plánuje v roku 2025 viac ako jednu dovolenku v zahraničí. Tento paradox – túžba cestovať aj v ekonomicky náročnom období – ukazuje zaujímavý trend: slovenskí cestovatelia sa stávajú finančne kreatívnejšími a ostražitejšími.
Slováci sa cestovania nevzdajú
„Slováci sa v roku 2025 chystajú cestovať najviac zo všetkých oslovených respondentov. Až 74 % Slovákov má v pláne vycestovať do zahraničia viac ako raz. Približne tretina ľudí nemá v pláne meniť cestovateľské zvyky ani v čase zvyšovania cien,“ uviedla na tlačovej besede hovorkyňa Kiwi.com Daniela Chovancová. V porovnaní s priemerom ostatných zúčastnených krajín je aktivita Slovákov najvyššia.
„Letné rezervácie na Kiwi.com potvrdzujú, že Slováci chcú cestovať viac ako predtým - v súčasnosti evidujeme dvojnásobný počet rezervácií. Najväčší skok v rebríčku TOP destinácií spravilo Chorvátsko, Bulharsko, Malta alebo Cyprus, a tým sa stávajú trendovými krajinami na leto 2025,” vysvetľuje Daniela Chovancová
Pod vplyvom rastúcich cien sa mení aj spôsob, akým si Slováci plánujú svoje cesty. Približne 69 % respondentov priznalo, že aktívne hľadá lacnejšie alternatívy k drahým dovolenkám. Často ide o dôkladné porovnávanie cien leteniek pomocou špecializovaných aplikácií, nákup leteniek s veľkým časovým predstihom alebo flexibilitu pri výbere termínu. Viacerí sú ochotní posunúť termín dovolenky na menej frekventované obdobia, keď sú ceny výhodnejšie. Tento typ cestovania „za rozumnú cenu“ sa čoraz viac stáva normou, nie výnimkou.
Majstri jedného batohu
Z prieskumu zároveň vyplýva, že Slováci sú ochotní uskromniť sa v iných oblastiach svojho života, len aby si mohli dovoliť cestovanie. Mnohí z nich redukujú výdavky na bežnú spotrebu, menej navštevujú reštaurácie, obmedzujú nákupy oblečenia či iných nepotrebných vecí. Cieľom je ušetriť dostatok peňazí na zážitky, ktoré považujú za zmysluplnejšie a hodnotnejšie. Pre mnohých je cestovanie dôležitou súčasťou ich životného štýlu a aj v čase ekonomickej neistoty si ho nechcú odoprieť. Slováci sú podľa prieskumu tiež majstrami cestovania naľahko, až 20 % oslovených Slovákov cestuje s jednou príručnou batožinou, ktorá je u nízkonákladových dopravcov zadarmo.
Tento trend potvrdzujú aj známi cestovatelia – napríklad instagramový pár Lužinovci na tripe, ktorí si destinácie vyberajú podľa dostupnosti lacných leteniek. „Často máme v hlave zoznam vysnených destinácií, kam by sme chceli ísť a cielene vyhľadávame výhodné letenky práve na tieto miesta. Tak to bolo napríklad s Valenciou, ktorú sme mali dlhšie v hľadáčiku, ale letenky boli dosť drahé, až sa to nakoniec podarilo tento apríl za cca 70 – 80 eur spiatočne na osobu. Ďalej samozrejme sledujeme rôzne letenkové skupiny,“ opisujú svoj prístup k plánovaniu ciest.
Dôležitú úlohu zohráva aj psychológia peňazí. Pre mnohých Slovákov je pocit, že si „niečo doprajú“, kompenzáciou za každodenný stres a neistotu. Preto sú ochotní investovať práve do zážitkov, ktoré im prinášajú radosť a spomienky. Na druhej strane, zvýšené náklady a obavy z nepredvídaných výdavkov vedú cestovateľov k väčšej obozretnosti. Stúpa počet tých, ktorí si pred cestou dôkladne overujú podmienky leteniek, poistenia či refundácií. Približne 40 % Slovákov si dvakrát kontroluje všetky detaily cesty vrátane platnosti dokladov, a mnohí si plánujú aj rezervný rozpočet na nečakané situácie.
Prieskum Kiwi.com sa zameral na mladých dospelých vo veku 18 až 37 rokov plánujúcich minimálne jednu leteckú cestu v roku 2025. poukazuje na silnú cestovateľskú vášeň Slovákov v kontexte rastúcich ekonomických tlakov. Zber dát prebehol na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.