Keď vám štát prizná starobný dôchodok, automaticky sa vám navýši o valorizáciu, ktorá platí v danom roku. V roku 2025 je to 2,1 percenta, čiže ak vám priznajú dôchodok ešte v tomto roku, bude vám navýšený aj o desiatky eur mesačne. To však musí podľa štátnych odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Podľa RRZ je tento krok drahý a zároveň nespravodlivý voči ostatným dôchodcom, ktorí odišli do penzie skôr. Odbory a samotné ministerstvo práce však bijú na poplach, pretože opatrenie by mohlo tvrdo zasiahnuť najmä seniorov s nízkymi príjmami.
Valorizácia spôsobila dieru v rozpočte
Analytici Matúš Ferienčík, Matúš Senaj a Jana Valachyová upozorňujú, že štát za roky 2023 a 2024 čelil obrovskej vlne predčasných odchodov do dôchodku, ktorú poháňali výhodnejšie podmienky. Výsledkom bolo, že počet predčasných dôchodcov stúpol viac ako dvojnásobne a so sebou priniesol aj dodatočné výdavky pre verejné financie vo výške takmer 900 miliónov eur. Súčasne prišiel štát o ďalších vyše 770 miliónov eur na odvodoch, čo predstavuje čistý negatívny dopad približne 1,5 miliardy eur.
Navyše, novopriznané dôchodky, aj tie predčasné, sa automaticky navyšujú. „Nárast počtu predčasných dôchodcov bol dôsledkom nevhodného nastavenia dôchodkového systému. Hlavne, prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku,“ argumentujú odborníci. „V časoch stabilne nízkej inflácie to nezvyklo spôsobovať problémy, no počas energokrízy a po nej, kedy inflácia vyskočila až desaťnásobne oproti bežným časom, sa problémy zviditeľnili,“ dodávajú.
Dôchodcom kompenzujeme infláciu dvakrát
Kľúčovým argumentom RRZ, ktorý prezentoval člen rady Martin Šuster, je tzv. dvojitá kompenzácia inflácie. Tvrdí, že v čase výpočtu dôchodku sa už inflácia premieta do priemernej mzdy, z ktorej sa dôchodok vypočíta. Následná automatická valorizácia podľa neho znamená, že inflácia je kompenzovaná dvakrát, čo vytvára nespravodlivú výhodu pre nových dôchodcov. „Zrušenie prvej valorizácie by odstránilo taktizovanie, kedy sa oplatí odísť do dôchodku, a zároveň by to zlepšilo spravodlivosť medzi generáciami,“ tvrdí Šuster. Dodáva, že legislatívne by išlo o jednoduchú zmenu – pravdepodobne len o vypustenie jednej vety zo zákona.
Z odborného pohľadu ide síce o relatívne malé úspory v pomere k HDP, odhadované 0,1 až 0,2 percenta, no z hľadiska systémovej korektnosti podľa RRZ ide o krok správnym smerom. Šuster zároveň navrhuje úpravu obdobia, za ktoré sa sleduje inflácia, aby sa lepšie zosúladila s údajmi o mzdách. Zmenu by podľa neho bolo ideálne realizovať v roku 2025, kedy je riadna valorizácia dôchodkov iba 2,1 %, a teda dopad na nové dôchodky by nebol taký dramatický.
Chudobnejším dôchodcom by to ublížilo
Denník Pravda však upozorňuje na to, že zrušenie valorizácie by najviac pocítili ľudia s nízkymi dôchodkami, pre ktorých je každé euro rozhodujúce. Analytik Konfederácie odborových zväzov Jan Košč uvádza, že by to prehĺbilo sociálne nerovnosti. „Ak chceme, aby ľudia pracovali dlhšie, musíme ich motivovať, nie trestať. Potrebujeme age manažment a lepšie pracovné podmienky, nie rýchle škrty,“ zdôrazňuje Košč.
Na strane dôchodcov sa však jednoznačne postavilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré odmieta návrh RRZ. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesúhlasí s tým, aby sa znižovala suma novopriznaných dôchodkov,“ uviedol rezort pre denník Pravda. Upozorňuje, že takýto krok by mohol ohroziť životnú úroveň najzraniteľnejších seniorov.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.