Od septembra čaká Slovensko zásadná zmena v tom, ako sa bude posudzovať odkázanosť na sociálne služby a príspevky pre zdravotne znevýhodnených. Doteraz ľudia museli zvlášť riešiť žiadosti s mestom alebo obcou a osobitne s úradom práce. Tento dvojitý proces sa ruší a prichádza jednotný integrovaný posudok, ktorý má celý systém zjednodušiť a zrýchliť.
Nový model prináša centralizáciu na úrady práce. Tie po novom prevezmú nielen agendu príspevkov na kompenzáciu, ale aj posudzovanie pre sociálne služby a dokonca aj sociálne podniky. Kľúčovou zmenou je, že posudzovanie sa nebude opierať iba o zdravotný stav, ale aj o komplexnú sociálnu situáciu človeka. Celý proces sa začne v domácnosti žiadateľa – sociálny pracovník priamo na mieste vyhodnotí jeho životné podmienky a potreby prostredníctvom podrobného dotazníka. Tento sociálny posudok bude následne podkladom pre lekárske posúdenie, takže lekár bude mať od začiatku k dispozícii širší obraz o tom, čo človek reálne potrebuje.
Výsledkom má byť integrovaný posudok, ktorý bude obsahovať dve časti – zdravotnú aj sociálnu. Práve táto kombinácia má priniesť väčšiu presnosť pri určení nároku na kompenzačné príspevky či sociálne služby. Ako zdôrazňuje minister práce Erik Tomáš: „Úrady práce budú vydávať jednotný integrovaný posudok pre sociálne služby, aj pre kompenzačné pomôcky. Výhodou spoločného posudku je, že sa klient dozvie, na aké kompenzačné príspevky a sociálne služby má nárok“.
Rýchlejšie procesy, menej papierov
Dôležitou novinkou je aj zavedenie metodiky WHODAS, ktorá vychádza z princípov OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Klient tak nebude posudzovaný len podľa diagnózy, ale podľa toho, ako jeho zdravotný stav ovplyvňuje každodenný život. Sociálna posudková činnosť bude pracovať s 36 otázkami a lekárska s 12, pričom obe sa zamerajú na funkčnosť – teda na to, čo človek dokáže alebo nedokáže robiť bez cudzej pomoci. Vďaka tomu sa bude lepšie určovať rozsah osobnej asistencie, potreba dohľadu či opatrovateľskej starostlivosti.
Aby sa predišlo sporom medzi lekárskym a sociálnym posudkom, reforma zavádza aj inštitút konzília. Sociálny pracovník a lekár budú môcť spoločne hľadať riešenie už na prvom stupni, bez zdĺhavého odvolacieho procesu. Celé posudzovanie má byť takto rýchlejšie a menej administratívne náročné pre samotných žiadateľov.
Rezort práce avizuje aj personálne posilnenie – pribudnúť má sto posudkových lekárov a viac než 130 sociálnych pracovníkov. Títo odborníci budú vyškolení na prácu s novou metodikou a ich úlohou bude detailnejšie zohľadňovať individuálne potreby klientov. Integrovaný posudok bude vychádzať nielen z rozhovorov a formulárov, ale aj z lekárskych správ, elektronickej zdravotnej knižky a nových medicínskych kritérií, ktoré presnejšie určia stupeň odkázanosti.
O priznané príspevky neprídete
Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím sa nemusia obávať, že by prišli o už priznané príspevky. Reforma počíta s tým, že všetky doterajšie rozhodnutia ostanú v platnosti a automatické prehodnocovanie sa nebude vykonávať. Nové pravidlá sa začnú uplatňovať až pri ďalších žiadostiach alebo pri zmenách situácie klienta.
Cieľom celej zmeny je, aby namiesto dvoch rôznych posudkov vznikol jeden dokument, ktorý občanovi poskytne jasný prehľad o tom, na akú pomoc má nárok. Reforma sa odvoláva na medzinárodné štandardy a má ambíciu priblížiť Slovensko modernému modelu sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorý zdôrazňuje kvalitu života, nie len samotnú diagnózu. Zavedenie jednotného posudzovania sa preto dotkne nielen samotných žiadateľov, ale aj ich rodín, ktoré budú mať k dispozícii jednoznačnejšie informácie o možnostiach podpory.
Nový systém začne platiť od septembra 2025 a bude predstavovať najväčšiu reformu posudkovej činnosti za posledné roky. Pre ľudí to v praxi znamená menej byrokracie, viac koordinácie a presnejšie určenie ich potrieb. Otázkou zostáva, či úrady práce zvládnu nápor a či sa podarí naplniť ambíciu, že namiesto zdĺhavého vybavovania prinesie reforma rýchlejšiu a dostupnejšiu pomoc..
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.